Březen 2007

Len tak na pokec:o)

30. března 2007 v 18:45 | Angellska |  Zuzana Smatanová - Rozhovory
Svoju kariéru v šoubiznise začala pred tromi rokmi, keď vyhrala súťaž Coca-Cola Popstar. Zbierka ocenení od kritikov i publika svedčí o popularite mladej umelkyne a profesionálky, ktorá sa vo svojej práci našla. O súčasnosti, plánoch do budúcnosti, ale aj o tom, prečo verejnosť nerada púšťa do svojho súkromia, hovorí Zuzana Smatanová.
Z pohľadu hudobného fanúšika ponúklo leto široký výber festivalov. Ako vyzerali tieto mesiace z pohľadu speváčky a hudobníčky?
Toto leto naozaj nemám pocit, že by som mala čas na seba. Väčšinu času trávim na cestách. Domov sa dostanem tak na dva dni a už znova vyťahujem auto z garáže. Je to naozaj chaotický život teraz, ale nesťažujem sa, vyhovuje mi to. Mám toto obdobie rada, celú zimu sa teším na leto, kedy môžem festivalovať a cestovať.

Kde si v takomto hektickom období dobíjate batérie?
Všetky moje kroky smerujú vždy domov. Mám tam ľudí, ktorí mi rozumejú, najlepšie si vyčistím hlavu v prírode. Keď po týždni koncertovania prídem domov, objímam stromy, prechádzam sa po Súľovských skalách. Minule som tam vytiahla aj chlapcov z kapely. Dychčali, ale zvládli to.

Spievate radšej na festivaloch, alebo v komornejšej atmosfére?
Najradšej v New Yorku (smiech). Ale nie, vážne. Závisí to od atmosféry, niekedy je lepšie na veľkých festivaloch, niekedy sú dobré malé klubové vystúpenia. Zaujímavé sú unplugged vystúpenia aj benefície, kde hráme pre deti. Priznám sa, že veľmi rada chodím na východ. Tam ľudia dokážu urobiť dobrú atmosféru.

V kapele ste jedinou ženou. Dá sa to považovať za výhodu?
Nemám pocit, že by som tam trčala. Sme spolu už tri roky. Asi náhodou sme sa zišli také povahy, ktoré si vyhovujú a nevznikajú medzi nimi konflikty. Pre mňa je veľmi dôležité, že ma akceptujú. Vlani sme celý rok boli spolu, zavretí v štúdiu sme pripravovali album, a potom sme všetci išli do Afriky na dovolenku. Rozumiem si s nimi ako s bratmi - keď som týždeň doma, už mi chýbajú.

Doterajšie dva albumy ste vydali na jeseň 2003 a jeseň 2005. Dodržíte tento trend a vydáte tretí album na jeseň 2007?
Bude to určite niekedy na budúci rok, začínam nahrávať niekedy na jar. Už pripravujem nové pesničky, kúpila som si aj diktafón. Zatiaľ nechcem hovoriť, aký bude. Ale už mám nejakú predstavu, aký by mal byť, a chcem sa jej držať.

Aj keď niektorí vašu angličtinu kritizujú, zostávate jej verná aj popri textoch v slovenčine...
Texty píšem od pätnástich rokov, keď som počúvala rádio, chcela som si to vyskúšať aj v angličtine. Bolo to v čase, keď som ešte nevedela, kam sa so svojou hudbou dostanem. Keď prišlo nahrávanie prvého albumu, vytiahla som ich. Bolo to absolútne spontánne, nikam som to nechcela hnať. Teraz sa viac prikláňam k slovenčine. Na festivaloch vidím, že ľudia majú radi slovenské pesničky a chcú si ich spievať s nami. Aj mne je to prirodzenejšie, slovenčinou sa asi viac otvorím ľuďom.

Jana Kirschner svoj ostatný album nahrávala v Londýne. Nemáte tiež ambíciu preraziť v zahraničí?
Kto by nemal. Samozrejme, že áno, každý by sa takejto šance chytil. Ak príde taká ponuka, poteším sa, znova sa vložím do skladania anglických textov. Zatiaľ som tu na Slovensku, je mi tu dobre a uvidím časom, čo príde.

Často vás prirovnávajú k Alanis Morissette, Avril Lavigne či Natalie Imbruglia. Stotožňujete sa s tvorbou niektorej z týchto dám?
Mne sa páči veľa speváčok a tým, že je ich veľa, ktoré píšu pop-rock, bola som istým spôsobom zaradená do tejto škatuľky. Prišlo to však samo, skladám pesničky, aké ma bavia, a vyzerám, ako vyzerám. Avril Lavigne nepočúvam, nejako ma to celé obišlo. Páči sa mi, akú hudbu robí Alanis Morissette. Ja sa snažím do mojej hudby dávať čo najviac zo mňa, nemalo by význam, keby som ju robila podľa niekoho iného.

Na Slovensku je len niekoľko naozaj dobrých speváčok. Aké sú medzi vami vzťahy, nie je medzi vami rivalita?
Médiá veľmi rady sýtia ľudí informáciami, ktoré vôbec nie sú pravdivé. Sama seba som sa pýtala, v akej rivalite by sme mohli byť. Podľa mňa niečo takéto žiadna z nás nerieši. Naopak, sme takpovediac kamarátky, vždy keď sa na nejakej akcii stretneme, máme si čo povedať. Nikdy som nepociťovala, že by mi niekto závidel. Čo by mi urobili, zobrali by mi koncert?

Vaše duety s I. M. T. Smile či s Desmodom boli veľké hity. Nehnevá vás niekedy, že možno zatienili vašu vlastnú tvorbu?
Vôbec nemám ten pocit. Boli to veľmi úspešné pesničky, a ja sa z toho teším. Ale sú aj moje pesničky, ktoré oslovili publikum rovnako, napríklad Nech sa deje čo sa má. Nedokážem prvoplánovo písať pesničky s pocitom, že toto bude hit. Momentálne sa chcem venovať príprave albumu, zatiaľ si chcem dať na chvíľu pauzu od ďalších duetov.

Nerada rozprávate o súkromí. Ste asi jediná speváčka, na ktorú sa prakticky nedá zohnať súkromné číslo a ktorá komunikuje len prostredníctvom manažéra. Je to akási ochrana pred svetom?
Zo začiatku som si veci ohľadne práce vybavovala sama. Veľa ľudí malo moje číslo. Bolo to strašne chaotické obdobie. Chvalabohu som si v kapele našla svojho manažéra, basáka. Zobral to bremeno na seba, a tak mi to najlepšie vyhovuje, nemôžem myslieť na stopäťdesiat vecí naraz. Nesúvisí to teda so súkromím, aj keď je pravda, že o ňom nerozprávam. Nie som typ človeka, ktorý by rád rozprával o tom, kde bol a čo robil. Určila som si nejakú hranicu a nechcem zverejňovať ľudí, ktorí sú súčasťou môjho súkromia.

Sláva asi veľmi ovplyvňuje váš život...
Slávou by som to nenazvala, skôr popularita. Určite by som svoje postavenie nikdy nevyužila na vybavenie pokuty za rýchlu jazdu (smiech). Reakcie sú vyvážené, veľa ľudí je ku mne milých, žiadajú autogramy a mňa to teší. Na druhej strane, človek keď nemá náladu a druhí sa naň pozerajú, nemusí to byť najpríjemnejšie. Neberiem však popularitu ako niečo prvotné. To hlavné, čo chcem robiť, je hudba. To ostatné je len sprievodný jav. Nesledujem, čo sa píše v médiách, sústredím sa na to, čo ma baví.

Napaľovanie zabíja hudbu. Aký je váš názor na tento obľúbený slovenský šport, ktorý sa vás bytostne dotýka?

Otvorene, nedokážeme tomu zabrániť. Ja osobne chcem mať album so všetkým. V obchode sa už zdravím s predavačmi. Viem však, že mnohí na to cédečko nemajú, píšu mi napríklad desaťročné deti, že im rodičia nechcú dať peniaze a podobne. Beriem to tak, ako to je, pozerám sa na to so zažmúrenými očami.

Jedným z vašich snov bol skok padákom. Už sa vám to podarilo?

Ešte stále váham, zatiaľ som sa na to neodhodlala. Keď sme nakrúcali videoklip k Nech sa deje čo sa má, náš bubeník skočil. Išiel hore asi 1 700 metrov, a to už naozaj chce odvahu. Človek nikdy nevie, čo všetko sa mu tam hore v hlave premelie, ten okamih ma možno ešte len čaká.

Máte predstavu, čo by ste robili, keby ste neboli speváčkou?
Robila by som hudbu aj pre seba, ako som to robila dovtedy, kým som nevydala album. Už sa nedá otočiť o 180 stupňov. Takže by som pravdepodobne neskončila v laboratóriu s chémiou, čo ma bavilo predtým. Pravdepodobne by som sa stále venovala umeniu, kreslila by som, fotila. Možno by to nebolo
vyslovene populárne, ale robila by som to, čo ma baví.

Ako vnímate SuperStar? Za jeden rok pribudlo na slovenskom trhu 22 nových spevákov.

Bola som na SuperStar zvedavá, lebo to bola veľká príležitosť pre začínajúcich spevákov. Tiež som išla do súťaže, aj keď do inej. Lenže postupom času mnohí z nich zvoľnili tempo, možno zistili, že to nie je ich cesta. Možno celý ten mediálny krik okolo toho bol väčší ako sila robiť hudbu. Možno ich niektorých zaslepila aj taká chvíľková popularita. Ale niektorí sa chytili a dali fanúšikom niečo nové. Napríklad Zdenka Predná prišla s iným žánrom a dala ľuďom novú možnosť. Samo Tomeček sa tiež uchytil. Finalistov SuperStar neberiem ako konkurentov, ktorí dostali nejakú výhodu, svojím spôsobom je to aj nevýhoda. Je to aj na tých samotných ľuďoch, ako sa k tomu postavia.

V šoubiznise pôsobíte od osemnástich rokov. Ako by ste opísali vaše začiatky?
Ja som k hudbe začala byť otvorenejšia až niekedy na strednej škole. Prišlo to prvými pesničkami, ktoré som zložila. Brat bol veľmi prekvapený, keď som mu zahrala svoju prvú pesničku. Aj keď ma kamaráti volali von a ja som povedala, že skladám pesničky, boli prekvapení. Spolužiačka zo strednej školy ma neskôr prihlásila na súťaž Amatérska gitara, ktorú som nejakým zázrakom vyhrala. Dostala som elektro-akustickú gitaru a to bol pre mňa najväčší poklad na svete. Potom som si pár pesničiek nahrala. Nie s cieľom preraziť, ale aby som ich trebárs za päťdesiat rokov mohla pustiť vnúčatám.
Hneď na druhý deň ako som sa vrátila z nahrávania, som videla avízo na Coca-Cola Popstar. Skúsila som to, možno motyka vystrelí. Podarilo sa a od tej chvíle ma začali obklopovať ľudia, ktorí sú so mnou doteraz a ktorým dôverujem.

Postupne ste pozbierali azda všetky hudobné ceny, ste aktuálna slávica. Nezdá sa vám však predsa len, že na malom Slovensku je tých súťaží príliš veľa?
Je to fajn, že aj na takom malom trhu majú súťaže svoju tradíciu. Prečo neudeliť cenu niekomu, kto niečo vytvoril, kto niečím prispel?

Ktorú zo svojich cien si najviac vážite?
Logicky, nedá sa ani jedna vybrať, každú cenu som prijala absolútne s pokorou. Či už to bolo od verejnosti, alebo od kritikov. Asi najsilnejším momentom bola však tá prvá cena, akustická gitara.

Vaši rovesníci riešia úplne iné problémy, škola, prvá práca, študentské lásky a podobne. Nechýba vám niekedy život a starosti obyčajného človeka?

Musela som začať rozhodovať o veciach, ktoré 18-ročný človek ešte nedokáže riešiť ako dospelý človek, začiatky boli pre mňa ťažké. Tiež si viem predstaviť, že by som chodila na vysokú školu a žila taký ten študentský život, skúšala nejaké brigády. Niekedy by som chcela byť úplne obyčajný človek, báť sa, či dopadne dobre skúška, chodiť s partiou von a nikto by ma nepoznal. Je ťažké nájsť v kaviarni dostatok súkromia, aj keď sa mi to niekedy podarí. Na druhej strane, takto to asi malo byť a ja si to celé užívam.

Z každej vašej odpovede srší optimizmus. Ste šťastný človek?
Áno, som šťastný človek, žijem si svoj sen. Chcem ľuďom dávať niečo zo seba, zdieľať s nimi pozitívnu energiu. Považujem sa za obyčajného človeka, ktorý je rád, má okolo seba veľké zázemie a svoj život napĺňa tým, čo ho neskutočne baví. V tejto koži si naozaj vyhovujem.

„Robím čo ma baví a ostatné neriešim.“

30. března 2007 v 18:37 | Angellska |  Zuzana Smatanová - Rozhovory
Zuzka, ako dlho vznikalo vaše druhé hudobné dieťa?
Vznikalo vlastne od vydania prvého albumu až do jeho nahrávania, čo je vlastne obdobie dvoch rokov.

Prečo vlastne tento názov?
Pretože všetky zážitky, ktoré som prežila v tomto období, skúsenosti, ktoré som nadobudla, ľudia, ktorých som stretla, to všetko bol taký ten svet, ktorý vo mne zanechal istú stopu a mnoho skúseností. Uvedomila som si mnoho vecí. Je to samozrejme myslené kladne. Svet mi stúpil na nohu a zanechal vo mne isté stopy.

Predstavte trochu svoj nový album. Jednoznačne je hudobne vyzretejší než jeho predchodca. Na čo sa však ešte môžeme tešiť?
Aj ja mám pocit, že je hudobne trochu vyzretejší, ale rovnako i textovo. Inak som totiž textovala ako 15-ročná na svoj prvý album a inak textujem teraz. Zložila som viac slovenských skladieb a vďaka tomu mám pocit, že album je trochu viac otvorenejší. Chcela som, aby mi ľudia viac rozumeli, aby ma prostredníctvom textov spoznali lepšie. Album je iný aj hudobne a to preto, že som hudobné podklady nahrávala rovno s celou kapelou a medzi nami za dva roky vznikli výborné vzťahy, takže na tom albume je to určite cítiť. Posunuli sme sa o kus ďalej.

Máte však aj vy ten pocit, že je album trochu menej dynamickejší a uhladenejší, než bol jeho predchodca?

Osobne nemám pocit, že je uhladenejší. Keby som to začala úplne laicky porovnávať, či je na albume viac pomalších, alebo rýchlejších skladieb, tak dôjdem k tomu, že je to úplne rovnaké. Tento album má trochu inú "farbu", inú štruktúru skladieb, takže je možné, že to tak vnímate, ale neznamená to, že je menej dynamickejší.

Na albume je omnoho viac slovenských skladieb, než na vašom debute. Bol to zámer, alebo tlak zo strany vydavateľa?
Nikdy som necítila žiadny tlak zo strany vydavateľa. Nikto mi nehovoril do toho, ako mám skladby písať. Na prvý album vznikali pesničky, keď som mala 15 rokov a vtedy som ani len nemohla tušiť, že niekedy vydám nejaký album. Preto bolo pre mňa skladať texty v angličtine úplne spontánne a prirodzené. Tak mi teraz prišlo prirodzené urobiť viac vecí v slovenčine. Chcela som, aby mi ľudia viac rozumeli a aby ma prostredníctvom textov lepšie spoznali.

Hudbu i texty si píšete sama. Dávate prostredníctvom textov možnosť poslucháčom nahliadnuť do vás, do vášho súkromia, ktoré si inak pred médiami úpenlivo strážite?
Áno. Tento album je viac osobnejší a poslucháči môžu prostredníctvom mojich pesničiek zisťovať, aký mám bežný deň a ako sa pozerám na určité veci. Je to pohľad na život mojimi očami a podľa toho ma môžu ľudia spoznať.

Aj vám sa stáva to, že vydáte nový album, ktorý sa ešte ani poriadne neohreje v obchodoch a už vás napádajú nové veci?

Áno, už prišli také momenty, že som chcela napísať niečo nové a bolo to bezprostredne po tom, čo sme do vydavateľstva odovzdali hotový master. Okamžite som zaznamenala múzu, ktorá prišla. Dokonca sme po skončení práce na albume odišli s kapelou na dovolenku do Tunisu a aj tam som mala nejaké hudobné nápady. Bohužiaľ, nebolo to až také realizovateľné, keďže som tam nemala gitaru. Momentálne som však v situácii, keď mám veľmi málo času sama na seba, hráme veľa koncertov, máme množstvo vystúpení. Na tvorbu nových vecí nie je čas. Ale už teraz sa teším na to, keď začnem skladať nové veci.

Boli ste na dovolenku v Tunisku. Môže sa stať, že vaše nové hudobné nápady budú ovplyvnené tamojšou kultúrou?

Vôbec nie (smiech). Ich arabská hudba je veľmi zvláštna a špecifická a ja bohužiaľ nemám až taký vzťah k takémuto druhu hudby, takže žiadne orientálne nápady neprišli.
Ako sa rodí hit Zuzany Smatanovej?
To je ťažko povedať. Nikdy dopredu netuším, čo bude hit. Dokonca ani vtedy, keď už mám niektoré pesničky nahrané. Skladbu Tam kde sa neumiera som napísala, keď som mala sedemnásť rokov a bola to pre mňa pesnička, ktorú som mala odloženú v šuflíku. Na to ako napísať hit neexistuje žiadna šablóna. To nikto nedokáže odhadnúť. Dokonca ani pesnička Pár dní nikdy nebola plánovaná ako singel. Vytiahli ju ľudia.

Rozmýšľali ste o svetovej kariére?
Zatiaľ vôbec nie. Nikam sa netlačím. Muselo by to prísť spontánne. Musel by sa ozvať niekto, kto by mi povedal, že vie moju tvorbu pretlačiť na zahraničný trh. Vtedy by to bolo pre mňa pozitívne, pretože si ma všimol niekto sám. Ale tlačiť to niekam umelo, také ambície nemám. Veľmi som sa tešila na turné s kapelou Chinaski v Českej republike, pretože som dostala priestor prezentovať tvorbu "u susedov". A hrali sme v športových halách, bol to obrovský zážitok, získali sme mnohé nové a pozitívne skúsenosti.

Máte odozvu z Čiech na vašu tvorbu?
Prichádza mi veľa mailov z Českej republiky, dokonca sa tam predával už môj prvý album, takže viem, že ľudia nám tam fandia.

Po niekoľkých rokoch "v chápadlách šoubiznisu" už môžete porovnávať. Líšia sa vaše predstavy o tejto branži od holej reality?
Líšia sa, samozrejme. Ale závisí všetko od toho, ako sa človek na to pozerá. Ak s nadhľadom, ako ja, tak by s tým nemal mať problém. Nikdy som nemala pocit, že som v rukách nejakého "netvora" a v jeho "chápadlách". Všetko to, čo prichádza v súvislosti so šoubiznisnom beriem s rezervou a nepripúšťam si to príliš k srdcu. Robím si to, čo ma baví, ostatné veci neriešim.

Ste vyhľadávanou speváčkou na duety. Dva ste naspievali s kapelou IMT Smile, ďalší s kapelou Desmod. Aká bola spolupráca?
Každá takáto spolupráca ma vždy v niečom obohatí a ani v jednom prípade som nemala čo riešiť. Vždy išlo o projekty, ktoré ma niečím oslovili. A obaja chlapci sú absolútni profesionáli, takže to bolo v oboch prípadoch výborné.

Aké sú vaše hudobné vzory?
Je toho veľa. Vážim si však ľudí, ktorí vnímajú hudbu, ktorú tvoria. Napríklad Alanis Morissette, Coldplay, Travis, U2, Maroon 5 a mnoho ďalších, takých, ktorých tvorbe skutočne verím.

Kde sa cítite istejšie, v štúdiu, alebo na pódiu?
To sú dve absolútne odlišné veci. Práca v štúdiu je o veciach, ktoré ešte iba vznikajú, človek tam vníma ako pesnička rastie a s každým novým nápadom ju môže ešte zmeniť. A v spoločnosti ľudí, ktorým dôverujem sa v štúdiu cítim vždy istá. Na pódiu je to už o tom, že hotovú pesničku odovzdávame ľuďom a čakáme na to, ako ju príjmu.

Opisujete v pesničkách aj svoje zlé zážitky?
Nie. Snáď až na jednu skladbu, kde som postavám dala "tváre", Pán Človek a Pani Závisť a vzniklo to v období, keď som mala pocit, že ľudia sú až príliš závistliví a závisť im zaslepuje oči. Ale na druhej strane som tú pesničku napísala až ironicky.

Dá sa povedať, že názov vášho pilotného singla Nech sa deje čo sa má je vašim životným krédom?
Dá sa povedať, že v poslednej dobe som sa k tomu takto postavila.

Nosíte so sebou nejaký talizman?

Nie, nikdy.

Spoliehate sa sama na seba ...
... a tak je to najlepšie.

Veríte na život na druhom brehu?
Nikdy som sa nad tým nezamýšľala, ale myslím, že je to možné.

Ste výborná speváčka a skladateľka. Ako sa trebárs cítite v kuchyni?
(Výbuch smiechu) Ďakujem, ale v kuchyni sa cítim dosť neisto. Vôbec nie som ten kuchár, ktorý dokáže uvariť všetko možné a má k tomu vzťah. Skôr varím vtedy, keď musím a keď nemám niečo po ruke, čo sa dá zjesť. Zjem však toho strašne veľa a najradšej mám kuchyňu svojej mamy.

Vy toho zjete strašne veľa?
Strašne veľa! Hocičo, v hocijakom množstve, slaninu o polnoci! Chlapci z kapely by vedeli rozprávať, aký sú nešťastní, keď priberajú a ja jem zarovno s nimi a nepriberám.

Vyhovuje mi mužská logika

30. března 2007 v 18:32 | Angellska |  Zuzana Smatanová - Rozhovory
Mekyho som vnímala už ako malé dieťa. Vždy na mňa pôsobil a aj teraz pôsobí pokojne a vyrovnane, jeho hudba je rovnako pohodová. Rád sa zabáva, má svojský humor a veľa vecí berie s nadhľadom. Je nad vecou, to sa mi na ňom páči. Ako on vníma mňa? Myslím si, že si ma vybral preto, lebo ho oslovilo, ako hrám, aj to, že skladám vlastnú tvorbu. Určite ho teší, že stále je tu generácia, ktorá má záujem o prepojenie, o kontakt s tým, čo bolo pred nami. Že neexistuje veková bariéra medzi muzikantmi. Tak to vnímajú aj ostatní, ktorí boli ako hostia na turné.
Žbirka je človek s nadhľadom, veci berie s pokojom Angličana, bez veľkých drám. Akým človekom ste vy?
V čom sme si podobní? Možno práve v tom pokoji. Mama mi odmalička hovorila, že som pokojné dieťa. Tento pokoj mi zostal. Mám to, čo som vždy chcela, čo som chcela robiť, splnila sa mi moja túžba. To všetko v človeku vytvára pocit pokoja. Vnímam veci s nadhľadom. Pomáha mi v tom hudba, priatelia, všetko, čo je okolo mňa, preto dokážem pokojne zvládnuť aj stres. Som vyrovnaný človek. Istý čas som pôsobila ako introvert, možno som ním aj bola. Zmenilo sa to, keď som prišla na stredoškolský internát. Vtedy som musela vystúpiť z uzavretosti, štyri roky v čisto babskom kolektíve dajú zabrať. Ale sú dobrou školou života - a plusom do života.
Dajú sa prežiť štyri "babské" roky bez ujmy na zdraví?
Študovala som na pedagogickej a sociálnej akadémii. Prežiť sa to dá, ale človek zistí, že vzťahy medzi dievčatami sú veľmi komplikované, no zároveň sa veľa naučí. Keď človek ako pätnásťročný odchádza z domu, od rodiny a ďaleko - pochádzam od Bytče a študovala som v Turčianskych Tepliciach - má čo robiť, aby sa naučil postarať sám o seba. A musí nabrať dostatok sebavedomia.
Vyskúšali ste si spolužitie v čisto dievčenskom a v čisto chalanskom kolektíve. Čo vám sedí viac? Mám pocit, že nie ste typ na ženské klebety a kávičky...
Človek sa prispôsobí. Dievčatá sú dobré v tom, že si vždy nájdu témy na debaty, na rozhovory o veciach, ktoré ženy spolu riešia. V mužskej spoločnosti s mojou kapelou sa mi páči racionálnejší, mužský pohľad na svet. To, že muži neriešia detaily a zbytočnosti, ktoré by žena riešila. Tiež som sa možno od nich naučila nepozerať sa na banality, ktoré zbytočne komplikujú život. Vďaka tomu neriešim maličkosti, z ktorých by som inak bola nervózna. V ženskom kolektíve funguje aj závisť, ohováranie a to ja nechcem. Muži veľa vecí berú inak, inak sa pozerajú na svet.
Viete si predstaviť žiť inde a robiť muziku v inej krajine? Alebo ste lokálpatriot prirastený k Slovensku?
Pokiaľ by som mala okolo seba tých ľudí, ktorých mám teraz a boli by sme trebárs v Prahe, bola by som spokojná. Praha je krásna a dokázala by som v nej fungovať. Moji blízki však patria do môjho života a ja ich potrebujem. Nemám problém adaptovať sa kdekoľvek, pokiaľ mám pri sebe moje blízke duše. Bol čas, keď som mala trošku strach aj z Bratislavy. Teraz ju mám rada, mám tam prenajatý byt a ľudí, na ktorých sa teším.
Znamená to, že nie ste človek, ktorý sa zavrie medzi štyri steny a je šťastný...
Niekedy som samotárka, ale je to len o vnútornej potrebe byť chvíľu sám. To občas pociťuje zrejme každý. Som skôr spoločenský typ a ľudí k môjmu životu potrebujem.
Okruh vašich blízkych je úzky, široký...?
Samozrejme doň patrí i rodina, rodičia, krstní, babka, dedko... Aj môj o dva a pol roka starší brat, s ktorým sme sa ako deti hádali. Keď bol v puberte, boli to krušné časy, dnes je to medzi nami takmer ideálne. Brat sa vôbec nevenuje muzike. Vie zahrať na gitare, aj mňa učil nejaké prvé akordy, ale nie je typ, ktorý by sa vložil do hudby alebo do umenia. Keď sme však spolu, chytí gitaru a zahráme si. No a moji priatelia - to sú hlavne chalani z kapely a ich frajerky. Mám veľa kamarátov, ale toto sú tí, ktorí ku mne naozaj patria.
Permanentne fungujete spolu. Musí to byť aj o tolerancii, ústretovosti...
Presne tak. Rešpektujeme sa, tolerujeme navzájom svoje chyby. Zatiaľ sa nám to darí. Ešte sme nezažili ponorkovú chorobu a sme spolu už niekoľko rokov. Dokonca sme sa ani nepohádali a nešli sme si na nervy. Pokiaľ sme sa nedali dokopy, chalani fungovali v rôznych kapelách, ale poznali sa a kamarátili. Ja som vlastne do kapely prišla ako posledná.
Hovoríte, že sa kamarátite aj s ich frajerkami. Nežiarlia?
Neviem, museli by ste sa spýtať ich. Ale nič také necítim. Sú vyrovnané s tým, čo ich priatelia robia a maximálne ich v tom podporujú. Tešia sa z každého úspechu a mám od nich veľkú podporu.
Existuje pri tejto profesii priestor na trvalý vzťah?
Nebudem hovoriť o sebe. Ale všeobecne, ak sú ľudia tolerantní, veľa veci sa skĺbiť dá. Musí v tom však byť veľká dávka tolerancie. Sú hudobníci, ktorí to dokážu a ktorí to nedokážu. Je to o človeku.
Aký by mal byť váš partner?
Tolerantný. Aby ma dokázal vypočuť a bral ma takú aká som.
Z dievčaťa z vidieka sa zo dňa na deň stala hviezda. Rodina akceptovala zmenu vášho životného štýlu?
Neviem, či boli rodičia na to celkom pripravení, ale zvládli to bravúrne. Rešpektujú všetko, čo robím. Ani ako malú ma do ničoho nenútili, vždy mi nechali priestor pre vlastné rozhodnutie. Vedia, že robím to, čo ma baví a to napĺňa aj ich. Mama sa hudbe kedysi trochu neprofesionálne venovala, možno ja dnes v tomto smere napĺňam rodičovské túžby. Otec rád kreslil, bolo by ho tešilo, keby som sa orientovala týmto smerom, nechal to však na mňa a na moju gitaru. Som im vďačná aj za to, že si viem vážiť obyčajné veci, tak ma vychovali. Nie som človek, ktorého by zmenili peniaze. Zarábam viac ako kedysi, ale mnohí o tom majú skreslené predstavy. Mám kapelu, manažéra, platím si benzín, je v tom veľa výdavkov. A vážim si to, čo zarobím.
Viete si predstaviť seba ako päťdesiatničku na javisku - a konkurenciu mladých dravcov?
Jasné, všetko prijímam. Prežijem aj to, že budem mať 50 a nejaká kočka 20, je to vývoj. Všetko je štafeta. Ľudia si vyberú, koho budú chcieť počúvať. Oni sú najlepším barometrom.
Voľný večer pre seba... Adrenalín, alebo absolútny pokoj?
Počúvam hudbu, čítam... Pre mňa je relax aj to, že si niečo len tak brnkám na gitare. A keď som doma u rodičov, mám tam dvoch parťákov - mladého kocúra a psa, orieška, ktorý je už starý pán. Dokonale sa spolu zladili. S nimi sa viem vyblázniť.

Hudba je mojím zrkadlom

30. března 2007 v 18:29 | Angellska |  Zuzana Smatanová - Rozhovory
Pred tromi rokmi ju ako speváčku nepoznal takmer nikto. Potom vyhrala súťaž pre mladé talenty Pop Star a nahrala debutový album Entirely Good. Jej pesnička Tam, kde sa neumiera sa stala veľkým hitom.
Ešte úspešnejšie bolo dueto Pár dní so skupinou Desmod. Z nevýraznej pesničkárky sa razom stala šarmantná dáma domácej populárnej hudby. Zuzana Smatanová (21) svoj skladateľský apetít neskrýva, o čom svedčí aj jej nová platňa Svet mi stúpil na nohu.
* Texty na vašom druhom albume sú opäť vážne a intímne. Pomohli vám zbaviť sa trápenia?
To, čo nosím v sebe, nepovažujem za trápenie. Sú to pocity a zážitky, ktoré potrebujem dať von a podeliť sa o ne s ľuďmi. Písanie textov mi pomáha vyznať sa v sebe.
* Keď všetky pocity vypustíte hudbou a veršami, je vám na duši ľahšie?
Samozrejme. Pre mňa je písanie a skladanie pesničiek psychohygiena. Niekto sa rád vyrozpráva, ja zase rada vymýšľam melódie.
* Takže piesňami sa spovedáte?
Niekedy je to spoveď, inokedy vyznanie.
* Vnímate hudbu ako Boha?
Hudba mi dáva odvahu a sebapoznanie a poskytuje mi odpovede na otázky, ktoré si kladiem. Učí ma vyznať sa vo veciach, ktorým nerozumiem. Je to stabilita, ktorá ma napĺňa duševným pokojom.
* Čo vás napĺňalo pokojom predtým, ako ste začali hrať a spievať?
Vtedy som bola ešte iba študentkou a texty som písala sama pre seba. Bol to koníček a vôbec som nemyslela na to, že raz sa tým budem živiť. Skutočnosť, že sa hudbe a písaniu môžem oddávať naplno, že môžem realizovať svoje predstavy a že môžem spievať o tom, čo mi prebieha hlavou, je veľmi príjemná.
* V pesničke Príliš moje spievate: "...povedz, prečo mrú tí, ktorým múza nedá pokoj? A ja sa vidím, ako čakám, kým odíde posledný hosť, a strašný pochod státisícov už na druhý svet..." Často premýšľate o smrti?
Nie. Je to len postreh z okolia. Existujú autori, ktorí celý život píšu iba o jednej téme. Povedzme o láske. Do takejto pozície sa nechcem dostať. Dosiaľ som nezložila nijakú pieseň venovanú láske. Nie preto, že sa jej vyhýbam, ale preto, že už o nej bolo napísané príliš veľa. Radšej sa venujem témam, o ktorých sa toľko nedebatuje a ktoré ľudia často prehliadajú.
* Fascinuje vás smrť?
Nie. Na smrť sa pozerám úplne otvorene, pretože je prirodzenou súčasťou života. Zameriavam sa skôr na detaily, takže náznak smrti sa v mojej pesničke ocitol neúmyselne.
* Teraz ste už ostrieľanejšia a silnejšia. Ale uvažovali ste niekedy o samovražde?
Táto otázka je mimo mňa. Som veľmi veselá a optimistická, takže samovražda sa nenachádza v spektre tém, ktoré ma zaujímajú.
* Spomínali ste, že sa láske nevyhýbate. A ona vám?
Som človek ako každý iný, ale o láske verejne nehovorím, pretože ju považujem za intímnu vec. Svoje vzťahy chápem ako svoje súkromie. Možno to časom príde aj na mňa a do lásky zabŕdnem.
* Mnoho umelcov nachádza inšpiráciu práve v láske. Kde ju nachádzate vy?
V každodennom živote. Moje pesničky (Svet mi stúpil na nohu, Prísť na to alebo The Silence Of My House) sú inšpirované bežnými situáciami, ktoré sa stávajú komukoľvek. Najväčším zdrojom mojich múz sú ľudia.
* Dokážete si zapamätať verš, ktorý vám napadne napríklad na ulici?
Múza je vždy veľmi plachá. Preto ak človek nemá pri sebe pero a papier či diktafón, nápad sa môže stratiť. Nosím so sebou notes, kde si všetko zapisujem. Hudobné nápady si nahrávam do mobilu. Keby som ich nezaznamenala, už nikdy by sa nemuseli vrátiť a navždy by zostali stratené.
* Stáva sa vám, že zložíte pesničku kdesi v kaviarni, alebo tvoríte výlučne, keď ste sama?
Počas posledných dvoch rokov som veľa cestovala, takže som nemala dostatok času vybudovať si okolo seba intímne tvorivé vákuum. Napriek tomu prišli okamihy - niekedy celé hodiny, inokedy iba minúty - keď som odrazu vhupla medzi hŕbu nápadov. Vtedy sa spontánne vynorili texty aj hudba.
* Hudba, ktorú tvoríte, je veselá. Texty, ktoré píšete, sú vážne a hĺbavé. Sedí tento opis aj na vás?
Áno. Rada veľa rozmýšľam, filozofujem, pozorujem, počúvam a píšem. Texty aj hudba sú mojím zrkadlom.
* O čom najradšej premýšľate?
O blízkej budúcnosti. Snažím sa pozerať na svet s nadhľadom. Všetko, čo prežijem, prehodnocujem, aby som si vždy vedela nájsť lepšiu cestu, po ktorej pôjdem ďalej.
* Nestráca sa vám niekedy tá lepšia cesta?
Zatiaľ nie.
* Chceli by ste si zaspievať s nejakou hviezdou?
Svoje sny a predstavy beriem s rezervami. Ale keby som mala možnosť, rada by som si zahrala s britskou kapelou Maroon 5, s U2 alebo s Coldplay.
* Sama si píšete texty, sama skladáte hudbu a sama hráte. Nenapadlo vám, že by ste na Slovensku mohli zastúpiť Mariku Gombitovú, ktorá sa pred rokmi odmlčala?
Talentovaných speváčok je tu veľa. K prvému albumu som sa dostala vďaka víťazstvu v hudobnej súťaži Pop Star, v ktorej som hrala vlastné skladby. Nikdy som nemala cieľ stať sa speváčkou a vyplniť nejakú medzeru. Teraz som jednou z mnohých umelkýň, ktoré na Slovensku sú.
* Cítite, že medzi nimi máte osobitú pozíciu?
Ťažko povedať. Je tu veľa odlišných hudobných žánrov. Aj Misha má špecifické postavenie, pretože robí rhytm'n'blues, čo je na Slovensku menšinová a nezvyčajná hudba. Ja hrám na gitare a spievam. Ešte predo mnou tu bola, a stále je, Soňa Horňáková, ktorá sa tak často neobjavuje v médiách. To, že ma ľudia vnímajú intenzívnejšie ako pred niekoľkými rokmi, nepovažujem za osobitú pozíciu. Nie som jediná speváčka, ktorá skladá.
* Máte aj iné umelecké vlohy okrem hudobných?
Od detstva kreslím. Otec je maliar, a tak ma odmalička viedol k výtvarnému umeniu.
Vďaka nemu som začala vnímať detaily a kresliť portréty. Urobila som ich veľmi veľa. Dokonca som z portrétov aj maturovala. Kreslením som v sebe začala odhaľovať ďalšie umelecké sklony.
* Kreslíte dodnes?
Kreslenie je pre mňa podobne ako hudba prostriedok na vyjadrenie. Ale oveľa intímnejší, pretože pri kreslení môžem sedieť doma osamote. Robím to najmä po koncertoch. Vtedy je to veľmi idylické. Okrem kreslenia rada fotografujem.
* Čiže keby vám to nevyšlo v hudobnej brandži, pokojne môžete presedlať k výtvarníkom.
Lenže pesničky túžim skladať do smrti. Ak už nebudem nahrávať albumy a ľudia nebudú počúvať moje skladby, určite ich budem písať pre seba. A profesionálne sa budem venovať kresleniu alebo foteniu.
* Máte v izbe zavesené svoje obrázky?
Nie, všetky kresby sú odložené vo fascikli.
* Obdarovali ste už niekoho vlastnoručným portrétom?
Zatiaľ iba Oľgu Záblackú a chystám sa na Bolka Polívku. Dúfam, že to stihnem. Doma a na internáte som robila rôzne portréty pre spolužiačky.
* Dokázali by ste sa kreslením uživiť?
Myslíte na námestí? (Smiech.)
* Povedzme.
Keby som mala vlastný ateliér, možno áno. Ale neorientujem sa v tejto oblasti, takže neviem. Možno by som to brala iba ako hobby.
* Čo by ste robili, keď nie hudbu?
Chcela som ísť študovať pedagogiku na filozofickú fakultu. Moje pôvodné povolanie je totiž učiteľka. Bavia ma aj jazyky, takže nakoniec by som možno skončila niekde v zahraničí.
* Prečo neučíte?
Učiteľstvo je poslanie. Ak človek necíti, že je to jeho poslanie, mal by ísť od toho. Ak nemá chuť posúvať mladých ľudí ďalej a snažiť sa, aby sa vyvíjali, mal by sa venovať niečomu inému. Ja som cítila, že mojím poslaním je hudba.
* Na akej hudbe ste vyrastali?
Na Tublatanke a Eláne. Vždy keď počujem nejakú pieseň od týchto skupín, prepadne ma melanchólia. Vo filme Osobný strážca ma zase veľmi zaujala speváčka Whitney Houston. Má úžasný hlas, ktorý mi vniesol do života trochu soulu.
* Na novej platni máte štyri piesne v angličtine. Nechávate si stále otvorené vrátka pre kariéru v zahraničí?
Nad tým vôbec neuvažujem. Moja prvá pesnička, ktorú som kedy zložila, bola v angličtine. V tomto jazyku spievam od pätnástich rokov. Ľahšie sa v ňom píše, lebo všetko sa dá naťahovať.
* Ako sa volá vaša prvá pesnička?
Rain, čiže Dážď. Ale nikdy som ju nenahrala.
* Máte veľa pesničiek, ktoré ležia v šuplíku?
Áno. Zisťujem, že keď som bola mladšia, písala som texty, ktorých obsah som povýšila nad pravdu. Dnes už čerpám skôr zo svojej skúsenosti a z okamihov, ktoré prežívam. Vtedy som si viac vymýšľala. Tieto pesničky zatiaľ nechcem dávať na album. Sú pre mňa vzácne. Aj singel Nech sa deje, čo sa má som zložila ako šestnásťročná. Dokonca z toho istého obdobia je aj skladba Tam, kde sa neumiera.

O súkromie sa deliť nechcem

30. března 2007 v 18:23 | Angellska |  Zuzana Smatanová - Rozhovory
Donedávna sympatická študentka Pedagogickej a sociálnej akadémie v Turčianskych Tepliciach. Jedna z mnohých, ktorá rada hrala na gitare, spievala a pustila sa aj do skladania pesničiek. Len tak, z pasie. Potom však prišla príležitosť v podobe súťaže Coca Cola Pop Star, aby mohla vytiahnuť niektorú pieseň zo šuplíka. A tak sa to začalo. Objavila miesto "Kde sa neumiera". Prišla výhra v tejto autorskej a hudobníckej súťaži, v roku 2003 titul Objav roka, o rok na to Speváčka roka v ankete Oto 2004 a rovnaký titul v ankete Aurel 2004. Zrazu Slovensko spoznalo rockerku so správnym feelingom - Zuzanu Smatanovú.
Aký je rozdiel medzi donedávna "len" neznámou študentkou, ktorá sa prihlásila do hudobníckej a speváckej súťaže, a aktuálnou speváčkou roka, ktorá už "pozbierala" množstvo cien?
- Keď to tak spätne hodnotím, vždy som chcela taký život, ktorý by bol každý deň iný. Nechcela som každodenný stereotyp, aj to dennodenné chodenie do školy. Chcela som mať život pestrý. To sa mi splnilo, pretože teraz je každý deň úplne iný, som na celkom inom mieste, ako som bola predošlý deň. Takže život sa mi zmenil a zmenilo sa hlavne to, že môžem robiť to, čo ma baví. Aj napriek tomu, že som vyštudovala sociálnu a pedagogickú akadémiu. Na tú školu som išla aj preto, lebo tam bol klavír, zbor, takže to ma tam lákalo. Okrem toho si myslím, že učiteľstvo je aj poslanie a to som ja až tak celkom necítila - žeby som mala učiť, venovať sa výchove detí. Takže to bola skôr hudba, ktorá ma tam začala silno držať. Sama som sa naučila hrať na gitare. Potom som začala chodiť na súťaže a život sa mi naozaj zmenil.
A čo vnútorná zmena?
- Nemyslím si, že nastala nejaká veľká, i keď môžem povedať, že sa na veci pozerám inak. To je asi najhlavnejšie, čo sa mi stalo. Pozerám sa na všetko s väčším nadhľadom a trošku sa aj inak k veciam staviam. Možno som o niečo viac sebavedomejšia, ako som bola predtým. Dalo mi to veľa. A prišla aj väčšia pokora...
Prvý album Entirely Good nebol len "celkom dobrý", ako hovorí jeho názov, ale priam vynikajúci, pretože si zaň získala zlatú platňu. Teraz je už vonku tvoje druhé CD, ktoré je slovenskejšie než to predchádzajúce. V éteri sa už dobre uchytil singel Nech sa deje, čo sa má, ktorý je z dielne 17-ročnej Zuzany Smatanovej. Máš ešte veľa takýchto vecí v talóne?
- Túto skladbu som našla v archíve. Prečítala som ten text a rozmýšľala som, kedy som ju zložila. Všimla som si, že tam mám napísaný aj rok, v ktorom pieseň vznikla. Presne z tohto obdobia bola aj pesnička "Tam, kde sa neumiera" z prvého albumu. Keď som skladbu Nech sa deje, čo sa má našla, tak som si ju zahrala a prišla mi taká veľmi milá. Už len tým, že som ju zložila vtedy, tak som sa na ňu začala pozerať inak. Porovnávala som, ako som vtedy skladala a textovala a ako to robím teraz. Bola to taká konfrontácia. Dodali sme tam harmoniku a taký slide a veľmi sa z nej teším, lebo je taká jednoduchá. A či mám ešte niečo v zásobe? Rozmýšľam ešte nad jednou, ale tá by chcela trošku viac prerobiť a viac na nej popracovať. Takže uvidím...
Na tvojom druhom albume sú všetky texty aj hudba pôvodné, tvoje. To nedokáže každý spevák. Ako a kedy sa ti najlepšie tvorí? Kedy prichádza tá správna múza?
- Ja vlastne neviem. Už som nad tým uvažovala, kedy je najsprávnejšie tvoriť pesničku a zistila som, že to treba nechať tak. Väčšinou skladám na zemi, rozložím si papiere a čakám, kým mi niečo napadne. Je to však zložité. Na svojich cestách nosím diár a v ňom mám naozaj veľa poznámok, ktoré počas dňa rada zaznamenávam. Zachytávam detaily, momenty, a medziľudské vzťahy. Keď sa dvaja ľudia rozprávajú, chcem vycítiť, o čom sa bavia, aká je ich nálada. Toto ma veľmi baví, také "hrabanie" sa v medziľudských vzťahoch. Takže to, kedy pesnička vzniká a v akom rozpoložení, je ťažko povedať. Lebo pokiaľ si človek nazbiera postrehy a zrazu príde ten moment, keď mi napadne niečo súvislé, tak to je vzácny okamih. Taký zázrak. Sú však aj momenty, kedy človek prežíva takú melanchóliu, je smutný, alebo sa zamyslí, a vtedy mu napadajú rôzne myšlienky. Možno aj vtedy sa dobre skladá. Skutočne to závisí aj od nálady, ale aj od toho, kedy tá múza príde. Ak príde v pravý čas, tak vtedy sa dá naozaj rýchlo tvoriť.
Vraj si rockerka so správnym feelingom. Stotožňuješ sa s tým, ako ťa tvoji fanúšikovia zaradili? Takto si chcela, aby ťa ľudia vnímali?
- Naozaj? Tak to sa veľmi teším. Možno, že som to takto chcela, ale asi som nešla za tým, aby ma nejakým spôsobom označili, aby mi dali nejaký titul. Ak to tak ľudia vnímajú a ak sa im môj prejav a to, čo robím, páči, tak ja sa môžem len tešiť a tento titul mi môže len lichotiť.
Niektorí ťa prirovnávajú k Avril Lavigne, iní k Alanis Morissette. Ktorá z nich, ich prejav, štýl ti je bližší?
- S prirovnávaním k týmto speváčkam som sa stretla. Myslím si, že každý interpret, ktorý začína, je k niečomu prirovnávaný a ľudia v ňom hľadajú. Ja som s tým rátala, že príde niečo takéto. Je však ťažko povedať, čo mi je bližšie. Sú speváčky, ktoré robia taký pop, rock, folk. Ja som tá, ktorá to tiež tak cíti. Takže to, že hrám tieto štýly a dokonca hrám na gitare a skladám si vlastné pesničky, je určitá podobnosť, lebo tieto speváčky robia to isté. Bolo teda prirodzené, že ma k nim začali prirovnávať. Avril Lavigne nepočúvam, ale nevadí mi. Je to speváčka, ktorá má svoj štýl, má talent, ľuďom sa jej tvorba páči. Nemôžem povedať, že mne nie, ale skôr mám asi bližšie k Alanis Morissette. Podľa mňa je to obrovská umelkyňa. Tie jej myšlienkové pochody sú strašne vzácne a to, ako s nimi vie narábať a tiež s textom i s hudbou, je podľa mňa veľké umenie.
A čo Natasha Bedingfield, ktorej si bola na bratislavskom koncerte predskokankou?
- Natashine CD som si kúpila len prednedávnom. Dovtedy som poznala len tie prvé single. Mňa veľmi zaujala, aj tým svojím prirodzeným vzhľadom, aj tým, že je veľmi spontánna a tá jej hudba proste priniesla niečo nové. Keď som si vypočula celý jej album, tak som mala z toho taký úžasný pocit. Dokonca viem, že aj ona si píše texty sama, tak to sú pre mňa naozaj umelci. Také spriaznené duše. Takže mi prišlo veľkou cťou, že som mohla byť jej predkapelou. Bola som naozaj prekvapená a veľmi ma to potešilo. Myslím si, že celý koncert dopadol krásne. Odovzdala ľuďom kus svojej energie a kus veľkého zážitku.
V lete si bola, ako sa hovorí, v jednom kole. Doslova čo deň, to iný koncert, iné mesto, iné vystúpenie. Aký je vlastne tvoj vzťah k letu a k najmä k typickým akciám - letným festivalom?
- Keď sa ma niekto spýtal, aké ročné obdobie mám rada, donedávna som tvrdila, že zimu a leto. Na jar som však prekonala trojmesačnú nádchu, takže odvtedy už tvrdím, že mám najradšej leto. Tú zimu už naozaj nie. Mám leto naozaj rada aj odvtedy, čo som začala hrať tak intenzívnejšie a začali sme chodiť na festivaly. Najskôr som sa tak oťukávala. Cestovanie prinášalo veľa nového. Keď teraz spomenie niekto slovo leto, tak mám úplne jasnú predstavu, že je to cestovanie a moja kapela. Letný festival, keď je to taký naozaj pohodový letný festival, kde je obrovská plocha, človek vidí, ako ľudia sedia na tráve, pijú pivo, alebo hoci aj kávu a spievajú si a je fakt taká pohoda, je to super. Tá atmosféra na takom festivale je úžasná. Ľudia sa prišli zabaviť, prišli za tým letom.
Pôvodne rodáčka zo Súľova - Hradnej, teraz žijúca v Bratislave. Ako často zájdeš domov? Kto tam na teba čaká?
- V Bratislave mám len podnájom, takže ten domov, do ktorého sa vraciam, je stále Súľov Hradná. Hoci, keď sa ma teraz niekto spýta, kde bývam, tak odpoviem všade. Pretože je to naozaj pravda. V júni sme mali 25 koncertov a je to dennodenné cestovanie, hotely, taký kočovný život. A naozaj sa mi to aj páči. Niekedy to síce skutočne býva únavné, už len vďaka tomu cestovaniu a vyčerpaniu z koncertu, ale je to dobrý pocit. Domov sa však vraciam veľmi rada, lebo to je miesto, kde odchádzajú všetky zlé pocity, kde si čistím myšlienky. Zoberiem si so sebou psa, ideme sa prejsť a trochu zase nasávam energiu zo stromov a prichádzam na iné myšlienky. Moja rodina tam vždy čaká, tam mám to svoje zázemie, tam mám iný svet.
Na čo sa tešíš, keď ideš domov? Na pokoj, odpočinok, či mamkinu domácu stravu?
- Predovšetkým na pokoj. Nemôžem však povedať, že by som sa na dobrú domácu stravu netešila. Mama naozaj varí úžasne. Ale skôr sa teším na ten pokoj, že môžem odpočívať a relaxovať tak, ako kedysi, ešte predtým, než som robila hudbu. To sú také chvíle, ktoré rada prežívam doma.
Máš staršieho brata. Aký bol váš vzťah kedysi a aký je teraz?
- Bol to klasický vzťah aj s hašterením a bitkami. Teraz mám s bratom úžasný vzťah, ale nebolo to tak vždy. Keď sme boli malí, tak sme sa bili i hádali. Ale asi to tak musí byť, pokiaľ ten vzťah nejakým spôsobom narastie. A keďže brat už nebýva doma, tým jeho odchodom sa naše vzťahy utužili. Teraz, keď sa stretneme, vždy si máme čo povedať a už len samotné podanie rúk je krásne, že sa môžeme znova vidieť a rozprávať.
V ankete o najsexi Slovenku si skončila v Top ten. Máš skvelú postavu a si idolom mnohých tínedžeriek. Čo preto robíš?
- Ja preto nerobím nič. Postavu mám po otcovi, aj on je taký štíhly. Ja nemusím držať žiadne diéty, nemusím pozerať na stravu, čo jem, nemusím si strážiť váhu. Mám jednoducho taký metabolizmus, ktorý zvládne všetko. Dokonca bežne v noci zjem, čo mi príde pod ruku. Mám skrátka dobré spaľovanie, ale trošku mi chýba šport, lebo teraz nemám čas. Aj čo sa týka vizáže, som skôr za prirodzenosť. Nie som typ, ktorý by sa veľmi maľoval, ktorý by chcel mať okolo seba nejaký tím ľudí, ktorí by sa starali o to. To by museli ísť so mnou všade a bolo by to zbytočné. Tak ako ma ľudia vidia niekde bežne v meste, tak ma uvidia aj na pódiu. Jednoducho, celé toto, čo je okolo mňa je môj život, takže ja sa v ňom chcem cítiť pohodlne, či už som niekde vonku, alebo som na pódiu.
Napriek tomu, že si stále na očiach verejnosti, úzkostlivo si strážiš súkromie. Tvoje vzťahy sa nepretriasajú ani na stránkach bulváru. Prečo?
- Súkromie, to je jednoducho taká bublina, do ktorej nechcem, aby vnikol niekto, kto vlastne nemusí. Nechcem sa oň deliť s nejakým človekom, ktorý je z úplne iného mesta, z iného kraja. Prečo má niekto vedieť niečo o mojom súkromí, keď ja neviem o druhých. Myslím si, že tak by to malo byť, aby si človek chránil to svoje intímne, teda súkro

V krčmách na mne nezarobia

30. března 2007 v 18:06 | Angellska |  Zuzana Smatanová - Rozhovory
Zuzana Smatanová Namiesto učiteľky v škôlke je z nej speváčka roka. Má sladkých dvadsať, ale do krátkej sukne a obtiahnutého trička ju nenavlečie ani vizážista. O líniu sa nebojí, slaninu si dá aj o polnoci. Po Súľovských skalách sa túla s čierno-bielym Nerom a myslí si, že o láske sa už povedalo všetko!
Trúfla si si niekedy snívať, že sa staneš známou speváčkou?

Na strednú pedagogickú školu ma lákalo najmä to, že sa tam budem venovať spievaniu v zbore a hraniu na flaute i klavíri. Neskôr pribudla aj gitara a začala som si skladať pesničky. Ale nikdy som si nevravela, že sa silou mocou musím stať speváčkou. Všetko sa vyvinulo akosi spontánne, preto si to väčšmi vážim.

Bol prvý koncert poriadny stres?

Prvýkrát som verejne vystúpila pred dvomi rokmi vo finále súťaže Coca-Cola Popstar, ale koncert so všetkým, čo k nemu patrí, som okúsila až pri krste prvého albumu. Bola som poriadne kŕčovitá, za mikrofónom som sa takmer nepohla. Mala som trému, veď dovtedy som nehrala s kapelou pred masou ľudí. Obávala som sa, či publikum prijme moju tvorbu, ktorú dovtedy nepočulo. Po vystúpení som sa cítila, akoby som práve skočila bungee jumping. Dnes som už ostrieľanejšia a na pódiu sa začínam cítiť ako doma.

Čo ti pred vystúpením pomáha sústrediť sa?

Rituály nemám, s kapelou sa zídeme v šatni a rozprávame sa. Nie som pravá trémistka, ale ak sa náhodou necítim vo svojej koži, napätie predýcham. Prvé krôčiky v šoubiznise mi pomáhajú zvládať i chalani zo skupiny, skúsení hudobníci. Aj vďaka nim sa na celý kolotoč pozerám s nadhľadom. Pred vystúpením sa už netrýznim myšlienkami, čo zlé sa mi môže prihodiť.

A ak vypadne zvuk?

To je normálne, netrápim sa nad vecami, ktoré nemôžem ovplyvniť.

Čo robievaš po akcii? Vyháňajú ťa ráno z krčmy?

Krčmové typy spolu s chalanmi rozhodne nie sme. Zvyčajne si ešte chvíľu posedíme a rozoberieme chyby. Keď hráme trebárs v Košiciach, nerobíme ani to, ihneď sa zbalíme a cestujeme domov. Krčmy a bulvár na nás, žiaľ, nezarobia.

Spievaš najmä o ľudských vzťahoch. Prečo si taká mladá baba neberie na mušku hlavne lásku?

Už by som asi nevymyslela nič nové. Mňa fascinujú ľudia, všade ich pozorujem, ako sa k sebe správajú...

To aby si človek dával pozor!

Nijaké strachy, nemoralizujem, iba zachytávam dianie okolo seba. Ale keď už mám prezradiť, čo sa mi nepáči, tak jednoznačne pokrytectvo. Bolo by fajn, keby neexistovalo, ale to je nereálne.

Kedy ťa kope múza?

Na múzu si človek musí počkať. Väčšinou sa zjaví nečakane, v električke, na ulici, vtedy mi to nedá a musím si nápad zaznačiť. Moja taška je preto plná zápisníkov. Najradšej však píšem večer, keď ma nič nevyrušuje. V podstate si stále niečo zapisujem, lebo neznášam, ak musím skladbu vyprodukovať pod tlakom. Už sa mi prihodilo aj to, ale z textu napísaného narýchlo podľa mňa cítiť násilnosť.

Hráš na gitare, sama si skladáš hudbu i texty, preto ťa prirovnávajú k Alanis Morisette či Avril Lavigne. Nejde ti to na nervy?

Skôr sa na tom zabávam. Tak to býva, každého nováčika v hudbe treba ihneď s niekým porovnať. Možno mám imidž týchto speváčok, ale do ich podôb sa schválne neštylizujem.

Keď tvoríš pesničku, musíš si ju poctivo odspievať. Máš silný hlas, ako reagujú susedia?

Našťastie bývam v rodinnom dome. Susedia sú tolerantní, zatiaľ sa nesťažovali. Skôr naopak.

Počúvajú za plotom?

Neviem, ale niekedy sa od ľudí dozviem, že si ma vypočuli. Teraz to už okolie vníma ako moju profesiu, ale v minulosti bývali prekvapení, keď som si často nôtila.

Vraj máš príjemne arogantný prejav pri speve. Povýšenecky však nepôsobíš. Prečo to tak je?

Pripisujem to iba tomu, že mám silnejší a drsnejší hlas. S tým už veľa nenarobím.

Ako zvládaš rozruch okolo seba?
Naozaj sa na všetko dívam s nadhľadom. Veď keby som si veci príliš pripúšťala, asi by som sa zakrátko zbláznila. Na všetkom hľadám dobré, no aj horšie stránky. Snažím sa predvídať a ťažkosti potom ľahšie znášam i riešim.

Vieš si predstaviť, že by si raz naozaj išla učiť do materskej školy?

S deťmi je nádherná, no zložitá práca. Aj preto som bola vždy alergická na vetu, že učiteľka v škôlke pri deťoch iba sedí a pozerá. Učiteľstvo je poslanie, ale týmto smerom asi nepôjdem. Hoci možno budem raz učiť hudbu. Premýšľala som predtým o vysokoškolskom štúdiu, ale momentálne je hudba pre mňa silnejšie lákadlo. Venujem sa jej naplno a som šťastná.

Keď oprieš gitaru do kúta, čo rada robíš?

Túlam sa s chalanmi z kapely po meste, pretože sme výborní kamaráti. Ale keď som doma, neďaleko Súľovských skál, obyčajne sa vyberiem do prírody, ktorá je tam úchvatná. Rada sa len tak ponevieram s mojím psom Nerom, čierno-bielym orieškom. Úžasne si oddýchnem, vyčistím hlavu a prídem na iné myšlienky.

Vyobjímaš z času na čas aj stromy?

Už som to vyskúšala. O objímaní stromov som čítala pred šiestimi rokmi, môjmu typu vraj najväčšmi prospieva borovica. Objatie som okúsila a niečo na tom asi bude. Naozaj som sa cítila osviežená, akoby som stromu odovzdala niečo zlé a zároveň od neho prijala energiu. Ale pravidelne to nepraktizujem.

Vraj sa často skláňaš nad kresbami.

Kreslila som odmalička, viedol ma k tomu otec, maliar, ktorý mi často vytváral rôzne zátišia a zaúčal ma do výtvarného umenia. Možno práve jemu vďačím za to, že som začala vnímať aj najmenšie detaily. Ťažím z toho najmä pri písaní pesničiek. Na kreslenie mám čoraz menej času, ale nehodlám ho zavesiť na klinec. Milujem večery, keď si pustím hudbu a kreslím, najčastejšie portréty ľudí, ich výrazy tváre a nálady. Portrétovala som už aj Oľgu Záblackú a myslím, že bola celkom spokojná, hoci to bola len narýchlo vytvorená podoba.

Baví ťa aj fotografovanie?

Kúpila som si digitálny aparát a už "v tom lietam". Lovím momenty zo skúšok s kapelou a z koncertov.

Máš lepší imidž, bol to tvoj nápad alebo ťa k tomu, jemne povedané, dotlačili z vydavateľstva?

Mne sa nezdá, že by som sa radikálne zmenila a nebolo to ani plánované, tobôž nie diktované. Tak ako každá žena, aj ja som zatúžila po zmene, ale všetko sa dialo prirodzenou cestou. Na nejaké umelé zásahy, krátke sukne a obtiahnuté tričká ma nik nedostane. Jednoducho mi dorástli vlasy, nemám ich ani predlžované či zahusťované a aj farbu mám vlastnú. Upravujem sa tak, ako mi to vyhovuje a nie podľa toho, čo práve letí.

Si tenká ako prútik. Je to výsledok diét?

Snažím sa o seba starať, ale k fanatikom v tomto smere nepatrím. Nikdy som nebola ani fanúšičkou diét. Štíhlu postavu a dobrý metabolizmus som zdedila. Čo zjem, to sa na mne neukáže.

Nájdeme ťa aj nad tanierom segedínskeho guláša s piatimi knedľami?

Samozrejme. Jem všetko, na čo mám chuť. Milujem sladkosti a čokoládu, ale doprajem si aj slaninu, hoci okolo polnoci.

Keď si pochutnáš na slanine, nerozmýšľaš vzápätí nad očistnými kúrami?

Keď niečo zjem, už nič neriešim. Veľké neresti nemám, nefajčím, alkohol nemusím a nie som dokonca ani veľká kávičkárka.

Prekonala si všetky detské choroby?

Mala som úžasné detstvo, ktoré sa nezaobišlo bez jaziev a odrenín. Vždy som chcela zistiť, ako fungujú predmety okolo mňa. Aj horúca žehlička, na ktorej som si popálila ruku, keď mama odbehla od žehlenia. Ako šesťročná som ochorela na zápal obličiek. Neležala som však na detskom, ale na oddelení medzi dospelými. Nebolo tam až tak hrozne, spomínam si iba, ako veľmi mi chýbali rodičia. Nebola som chorľavé decko, iba sem-tam som dostala chrípku. Virózy sa na mňa občas nalepia i teraz. Aby som neochorela, jem veľa ovocia a zeleniny, rada popíjam bylinkové čaje.

Aký si pacient, prechodíš chorobu alebo ideš za lekárom?

Nie som samoliečiteľský typ, radšej zájdem za doktorom. Nechcem riskovať, aby si to neodskákal spev.

Zaspievala si si v novej hymne slovenskej futbalovej reprezentácie, aký máš vzťah k športu?

Šport a ja nie sme momentálne najlepší kamoši. Niežeby som bola lenivá, chýba mi iba viac voľna. Kedysi som sa aktívne hrala pingpong, basketbal aj volejbal, dokonca som behávala. Na tri roky som sa upísala tancu, prešla som baletom, ľudovými, modernými i spoločenskými tancami. Čoskoro sa však k cvičeniu opäť vrátim. Z večného cestovania v aute ma poriadne bolieva chrbtica, preto začnem plávať a dúfam, že sa chrbát umúdri.

Dva roky si na výslní, zmenilo ťa to?

Som sebavedomejšia a viem, čo chcem. Získala som nadhľad, ktorý mi pomáha zvládať terajší frmol a šoubiznisové vrenie.

Smatanová by Slávika dopriala aj súperkám

30. března 2007 v 18:02 | Angellska |  Zuzana Smatanová - Rozhovory
Mladý hudobný talent Zuzanu Smatanovú ocenili fanúšikovia počas uplynulého víkendu Zlatým slávikom. Je to pritom len ďalšia cena do zbierky pre úspešnú speváčku, ktorá ma doma už dvoch Aurelov a ocenenie ankety OTO, v ktorej sa stala Najobľúbenejšou speváčkou.
Je to váš prvý Zlatý slávik. Čakali ste ho po sérii úspechov, ktorá vás prenasledovala v predchádzajúcom roku.
Pravdupovediac nie. Prišla som na Slávika s tým, že si odspievam naživo pesničku, ale ani vo sne mi nenapadlo, že naozaj získam prvú cenu. Veľmi sa však z toho teším.
Pomohla vám k zisku Slávika aj spolupráca so skupinami Desmod a IMT Smile?
Samozrejme, určitú úlohu zohrala. Boli to single, ktoré sa chytili a ľuďom sa páčili. A ľudia hlasovali.
Zaujali ste aj pesničkou Nech sa deje, čo sa má. Predtým ste viac spievali po anglicky. Reaguje domáci poslucháč viac na slovenské skladby?
Ľudia na slovenské pesničky reagujú lepšie. Radi si spievajú po slovensky. Aj preto som na svoj druhý album zaradila viac slovenských skladieb. Za tie dva roky som zistila, že ľudia chcú pesničkám rozumieť. Tak je to správne.
Myslíte si, že ocenenie je výsledkom nového albumu alebo skôr "slovenského uvažovania" v zmysle, keď už má toľko cien, tak jej dám hlas aj pri tejto ankete?
To neviem posúdiť. Možno je to novým albumom, možno nie. Stalo sa veľa vecí, ktoré to mohli ovplyvniť, takže je to ťažké povedať. Ľudia sú barometer vecí, pri ktorom sa nedá vypočítať, ako to všetko dopadne. Preto je pre mňa naozaj zložité určiť, prečo sa rozhodli hlasovať práve za mňa.
Okrem vás sa v kategóii Speváčka objavili ďalšie štyri dámy, dve z nich zo súťaže Slovensko hľadá SuperStar. Ktorej z nich by ste dali Zlatého slávika vy?
Nominácie boli veľmi pestré, ale nedokážem určiť, ktorá z nich by mala stáť na najvyššom stupienku víťazov. Už len tým, že získali nominácie, tak každá z mojich kolegýň mala právo na cenu. Priznám sa, že som neuvažovala nad tým, ako to dopadne. Teraz, keď už sú výsledky známe, som veľmi spokojná. (smiech) Ale priala by som to hociktorej inej speváčke. Špeciálne ma potešilo, že Marika Gombitová dostala Strieborného slávika. Je fajn, že ľudia na ňu nezabúdajú.
Tento rok sa objavili aj dve nové kategórie, v ktorých sa hodnotilo hudobné sklamanie a tiež to, kto zo spevákov sa najhoršie oblieka. Nemali ste trošku strach, že by vaše meno mohlo padnúť aj pri vyhlasovaní niektorej z týchto kategórií. Popularita je dvojsečná zbraň...
Mne sa obe tieto kategórie zdali ako príjemné oživenie slávnostného večera. Skončiť ako "víťaz" tejto kategórie tam mohol však naozaj každý z hudobnej branže, pretože ako hovoríte: to, čo sa zdá jednej skupine dobré, tak niekto iný môže považovať za brak. Ale nejako zvlášť som sa nad tým nezamýšľala.
Momentálne ste asi najpopulárnejšia speváčka na Slovensku. Myslíte si však, že budete aj "najkvalitnejšia" a IFPI vám dá znovu Aurela?
Teraz sa sústreďujem na úplne iné veci. Momentálne som na turné s kapelou Chinaski, takže sa veľmi teším, keď sa opäť vrátim za nimi do Česka a budeme pokračovať v koncertnej šnúre. Uvidíme, ako to dopadne. Ak bude výsledok pozitívny, budem sa tešiť a ak nie, ide sa ďalej...

Bez masky so... Zuzanou Smatanovou

30. března 2007 v 17:58 | Angellska |  Zuzana Smatanová - Rozhovory
Čo považujete za najvýznamnejší kultúrny počin ostatného obdobia?
- Veľmi sa mi páči, že sa na Slovensku vytvorili podmienky a viac príležitostí na koncerty nielen našich skupín, ale aj zahraničných interpretov. Prichádzajú k nám čoraz častejšie a myslím si, že ľudia to veľmi oceňujú.
Pri ktorých spoločenských a kultúrnych témach by ste si najradšej nasadili masku?
- Nerada rozprávam o politike. To je pre mňa téma, ktorej sa radšej vyhýbam, pretože nemá, myslím si, konca-kraja.
Správa, ktorá vami otriasla?
- Je až neskutočné, že aj v dnešnej dobe sa stále z médií dozvedáme o bombových útokoch a vojnách. Život ľudí tam si ani nevieme predstaviť. Priznám sa, mi je smutno, keď to vidím.
Ktorú slovenskú televíznu stanicu zapínate, keď "vypínate"?
- Keď "vypínam", záchranu nehľadám často v televízii, ale ak je večer nejaký dobrý film, je mi jedno, na ktorej stanici. Každá z nich má niečo zaujímavé, rada si medzi nimi vyberám.
Zábavná televízna relácia, ktorá vás naozaj rozosmeje?
- Mám veľmi rada reláciu Inkognito a tiež si občas pozriem S.O.S.
Ktorý filmový hrdina je vám najnesympatickejší?
- Rozmýšľala som, a napadol mi iba Silvester Stallone. Pôsobí na mňa veľmi neherecky aj napriek tomu, že bol v istom čase hrdinom mnohých chalanov v úlohe Rockyho.
Kniha, ktorá vás pracovne alebo životne ovplyvnila?
- Ako darček som raz dostala knihu cvikov Päť Tibeťanov. Začala som ich cvičiť a môžem povedať, že mi pomáhajú. Najmä pri práci, pretože v aute sedím takmer každý deň a cestovanie je pre mňa veľmi únavné a namáhavé. Po koncerte si dám pár cvikov na chrbticu a cítim sa lepšie. Naozaj som tú knihu v tej chvíli veľmi ocenila.
Aká hudba by vám nikdy neprekážala?
- Nikdy by mi neprekážala hudba, ktorú skladá napríklad speváčka Tori Amos alebo Joni Mitchel... Je to absolútne "nevadivá" hudba, ktorú by som dokázala počúvať kedykoľvek.
V ktorej kaviarni najradšej vysedávate?
- Nemám obľúbenú kaviareň. S kapelou sme ich pri našom cestovaní prešli už stovky a tam, kde majú výbornú kávu, si dáme záväzok, že sa tam zastavíme aj nabudúce. Každú, v ktorej vládne príjemná atmosféra a hrá "nevadivá" hudba, považujem za obľúbenú.
Je miesto na Zemi, ktoré by ste nazvali rajom?
- Každý človek si počas života nájde miesto, ktorého sa nikdy nevzdá a nazve ho rajom. Tých miest som ešte v živote neprešla veľa, ale zatiaľ je pre mňa rajom príroda, ktorá ma obklopuje doma, v dedinke Súľov-Hradná.


S chalanmi sa rada (po)hrám

30. března 2007 v 17:55 | Angellska |  Zuzana Smatanová - Rozhovory

"Ale PlayStation požičiavam nerada!", tvrdí Zuzka, ktorej učarovala najmä hra MediEvil: Ressurection.

Zuzana Smatanová je príjemným a sympatickým obohatením slovenskej hudobnej scény už viac ako 2 roky. Za doterajšiu prácu na hudobnej scéne vyhrala viacero hudobných cien vrátane Grand Prix Radio 2004 a Aurel 2004. My sme sa ju však spýtali na jej čas, ktorý trávi mimo koncertných pódií.
Dobrý hudobník potrebuje počúvať mnoho muziky okrem vlastnej tvorby, aby mal inšpiráciu. Predpokladám, že doma v kresle trávite pomerne málo času. Ako teda počúvate hudbu na cestách?
Zuzana Smatanová: Počas koncertných šnúr sa mi veľmi hudbu počúvať nedarí, pretože mám celé dni zaplnené presunmi na koncerty a samotnými vystúpeniami. Avšak keď mám chuť, mám poruke prenosnú hraciu konzolu PlayStation®Portable, ktorá okrem hrania hier ponúka aj možnosť počúvať hudbu a pozerať filmy. Klasický walkman som teda vymenila za väčšiu skrinku, ktorá ponúka oveľa viac možností, ako sa dá zrelaxovať po náročnom dni.
ps.sk: A čo filmy?
ZS: Priznám sa - aj keby som si rada pozrela nejaké filmy, v koncertnej, letnej sezóne nemám čas. Ale či už filmy alebo záznamy koncertov si môžem po ceste pozrieť na spomínanej konzole PSP. Prípadne si ich s kapelou pozrieme spoločne - aspoň sa môžeme inšpirovať pri aranžovaní vlastného pódia.
ps.sk: Ako zvyknete krátiť voľné chvíle počas presunov medzi koncertmi?
ZS: V aute sa najradšej s chalanmi z kapely rozprávame. Debatujeme o všetko možnom jednoducho zo života, skrátka relaxujeme najradšej spoločne.
ps.sk: Ako zvykneš relaxovať, keď práve nesedíš v aute, ale máš pár voľných chvíľ?
ZS: Veľmi rada chodievam do prírody so svojím psom. Keďže mám okolo skvelú partiu hudobníkov, s ktorými nechytáme ani po dlhom čase ponorkovú chorobu, radi si sadneme v meste na drink a rozprávame sa. Ak už som sama, venujem sa kresleniu alebo si v pokoji doma za dverami len tak v tichu textujem a skladám muziku.
ps.sk: Vie sa o tebe, že si vyrastala medzi chalanmi. Neovplyvnili ťa pri trávení voľného času?
ZS: Keď som bola menšia, bavili ma typicky dievčenské hry s bábikami. Neskôr ma však chytili za srdce chlapčenské hry ako stavanie hradov z kociek a stavebníc. Chalani ma takisto zvykli brávať von, kde sme si radi zahrali basket a ďalšie športy. Ale zaujímavé je, že vtedy ma nedokázali zlákať na počítačové hry, ktorými vtedy trávili veľa času.
ps.sk: A čo dnes?
ZS: Priznám sa bez mučenia - už ma nakazili. Chalani si odo mňa často požičiavajú konzolu PlayStation®Portable a hrajú na koncertných šnúrach skutočne "o dušu". Ja sa s nimi tiež rada pohrám - napríklad máme radi tímové preteky áut, kde sa vždy po kole "za volantom" vystriedame. A v poslednom čase ma chytila za srdce hra MediEvil, čo je rytier v podobe "kostričky", ktorý sa potuluje po krajine a zažíva množstvo dobrodružstiev. Aj keď v hre ide o množstvo súbojov, je veľmi vtipná, a to ma na nej baví. Ak mám voľnú chvíľku, veľmi rada si ju zahrám.

Žijem si svoj sen

30. března 2007 v 17:45 | Angellska |  Zuzana Smatanová - Rozhovory
"Nebudem prvá večne," tvrdí momentálne naša najlepšia speváčka Zuzana Smatanová.
Našla odvahu, aby sa prihlásila do súťaže Coca-Cola PopStar, a potom i miesto, kde sa neumiera. Pracovala na sebe nielen pár dní, ale celé roky, až kým si raz nepovedala: Nech sa deje, čo sa má, a vytiahla zo svojej ranej tvorby jednu starinu, z ktorej sa vzápätí stal obrovský hit. V poslednom čase jej vychádza takmer všetko a doma vo vitrínke pribúdajú zlaté platne, tučniaky, sláviky a iné prestížne ocenenia. Ako to Zuzana Smatanová robí?
Ako dlho ti trvalo, kým si sa presadila, a kedy si pochopila,že si populárna? Začala som si to uvedomovať po prvých článkoch v novinách a potom, samozrejme, ešte aj na koncertoch, kde diváci so mnou spievali pieseň Tam, kde sa neumiera. To, či som populárna, však neviem posúdiť, pretože niekedy fakt nestačím registrovať, čo sa okolo mňa deje. Občas ani to, ako ľudia na mňa reagujú na ulici, pretože teraz so skupinou veľa cestujeme a koncertujeme.
Ktoťa priviedol k hudbe? Prišlo to akosi samo. Mali sme doma gitaru, ale v detstve ma tento hudobný nástroj príliš nelákal. Raz som však v autobuse videla dievča s gitarou a rozhodla som sa, že sa na nej musím naučiť hrať aj ja. Neskôr som hrala a spievala na internáte kamarátkam, ktoré ma presviedčali, že by som sa mohla stať speváčkou. Jedna z nich ma prihlásila do súťaže Amatérska gitara, ktorú som vyhrala, a to ma naštartovalo.
A potom si sa prihlásila do Coca-Cola PopStar... Túto súťaž som zaregistrovala až vtedy, keď Misha v nejakom televíznom programe hovorila, že je to skvelá príležitosť pre mladých autorov a začínajúcich spevákov. Vyhrala som ju spoločne s Petrom Adamovom, ktorého som už dlho nevidela a neviem, čo s ním je. S ostatnými víťazmi vychádzam dobre. Veď dvaja členovia skupiny Seven Days To Winter - Maroš Kachút a môj manažér Paľo Smolka - hrajú teraz so mnou.
Čo ti dala účasť v súťaži? Išla som tam ako autorka, ktorá si spieva vlastné pesničky. Mala som veľa zážitkov a rôznychpostojov, ktoré som chcela dať do hudby a podeliť sa o ne s ľuďmi. Po víťazstve ma najviac potešilo zistenie, že autorská hudba má pre ľudí význam. Dostávam muziku od autorov, ktorí sa nemajú kde realizovať, a jediné, čo im môžem poradiť, je, aby sa prihlásili do takýchto súťaží.
Čo hovoríš na aktuálneho víťaza - Bystríka? Teším sa, že je na scéne ďalší autor, ktorý si stojí za svojou hudbou. Poznám ho dlho a páčil sa mi jeho hlas. Je veľmi veselý a už len úsmevom dáva zo seba veľkú energiu a vie ľudí baviť. Určite si ho obľúbia, lebo je zaujímavý typ.
Koľko hitov treba spevákom na to, aby sa chytili? Niekomu stačí jeden. Ťažko povedať, čo je hit. Ak sa pesničky aktuálne hrávajú, tak si ich ľudia zapamätajú. Keď to tak bude aj o desať rokov, tak to už asi bude hit. Mňa si ľudia zatiaľ spájajú s pesničkami Tam, kde sa neumiera, Pár dní a Nech sa deje, čo sa má. Myslím si, že to nie je méta, pri ktorej by sa to malo zastaviť. Ešte treba aspoň tri až päť piesní, ktoré by sa ujali.
Na trhu máš zatiaľ dva albumy. Ktorý z nich považuješ za zlomový? Asi ten druhý. Pri prvom albume som využila materiál, ktorý som nazbierala od svojich pätnástich rokov. Bolo tam veľa anglických pesničiek a až neskôr som si uvedomila, že Slováci túžia spievať si najmä po slovensky. Druhý je hudobne vyzretejší, pretože som počúvala veľa hudby, získavala skúsenosti a už sa na všetko pozerám inak. Viac som sa otvorila ľuďom, preto je môj aktuálny album osobnejší.
Nemáš pocit,že všetko prišlo akosi strašne rýchlo? Ani nie. Kým finalisti SuperStar dosiahli úspechy expresne, ja som sa ako speváčka musela postupne prebíjať. Po prvom singli som veľa hrala a vyspievala sa na festivaloch. Posledné dva roky na scéne boli pre mňa doslova vysokou školou.
Medzitým prišli i prvé ceny - Aurel, Slávik, OTO... Najskôr som dostala Aurela ako Objav roka a vlani som ho získala aj v kategórii speváčka roka. Je veľmi príjemné, že sa kritika aj médiá na moju adresu vyjadrili pozitívne a dali mi toto ocenenie. Potešilo ma to najmä preto, že to, čo som robila počas posledných mesiacov, nebolo márne. Vážim si to a cítim aj určitú pokoru.
Ako vnímali tvoje víťazstvá speváčky, ktoré si zosadila z trónu? Neviem, ako to vnímajú ony, ale mala som z nich celkom dobrý pocit a úprimne mi pogratulovali. Prečo by nemali dopriať úspech aj niekomu inému? Veď ani ja nebudem prvá večne. Nedá sa byť dlho na vrchole. Úspech je sínusoida a ani teraz sa necítim úplne hore. Nemám toľko skúseností, aby som to mohla povedať. Speváčok je stále viac, konkurencia rastie. Na budúci rok môže byť všetko inak a priazeň si získa niekto iný.
Určite si zaregistrovala, ako sa Ivanovi Táslerovi nepáčilo,že si nahrala dueto s ním a zároveň aj s Kulym. Ako to vlastne bolo? Veľmi si vážim ponuku každého interpreta, ktorý ma osloví kvôli spolupráci. Poteší to najmä vtedy, keď prídu za mnou sami. Mňa oslovil Desmod a vzápätí aj IMT Smile. Ivanovi som nepovedala, že som nahrala Pár dní, lebo to nebolo v záujme našich hudobných vydavateľstiev. Myslela som si, že to vie. Naša spolupráca bola veľmi príjemná a výsledný produkt - pesnička Úsmev a čaj - znel naozaj veľmi zaujímavo. Bolo to perfektne zladené. To, že som to nepovedala nahlas, ešte neznamená, že si to neuvedomujem.
Čo sa ti ešte nesplnilo a túžiš po tom? Splnil sa mi sen. Chcela som hrať a koncertovať. Je super pocit, keď mi ľudia do e-mailov napíšu, že im moja hudba dodáva odvahu, dobrý pocit a energiu. Keď aj obyčajná pesnička, ktorú som roky mala schovanú niekde v zásuvke, iným urobí radosť, tak to je pocit na nezaplatenie. Môj sen sa splnil už len tým, že môžem stáť na pódiu a dávať ľuďom energiu.
Čo si ochotná prezradiť o svojom súkromí, kde sú hranice, za ktoré nikoho nepustíš? Nechcem prezentovať v médiách osoby, ktoré patria do môjho súkromia. Moji príbuzní nie sú zvyknutí na mediálny záujem. Mám veľmi vyrovnané súkromie, patria doň tí, ktorí mi vytvárajú veľmi dobrý pocit a skvelé zázemie. To je pre mňa dôležité.
A priateľ? O tom nehovorím. Ľudia sa ma pýtajú a sú zvedaví aj na to, ale myslím si, že každý človek má niečo, čo nechce povedať verejnosti. Nie preto, že mu je to nepríjemné, ale niektorých svojich blízkych nechce spomínať jednoducho preto, lebo oni si to neželajú. Som ochotná odpovedať na otázky o súkromí len do tej miery, pokiaľ mi je to príjemné.
Si šťastná? Som šťastná, pretože robím to, čo ma baví. To je moja odpoveď. Pre mňa sú dôležité aj vzťahy v kapele, to, aby som si rozumela s ľuďmi, ktorí sú so mnou na pódiu. Myslím si, že ak to v kapele škrípe, tak je človek z toho zbytočne smutný. To sa prejaví aj na koncertoch. Máme veľmi dobré vzťahy, sme ako jedna veľká rodina. Boli sme spolu dokonca aj na dovolenke. Sú ako moji bratia, na ktorých sa môžem spoľahnúť, sú mi veľkou oporou.
Čoťa dokáže nahnevať? Ľudské pokrytectvo v bežnom živote. Aj to, keď sa ponáhľam a nestíham. Potom som nervózna a naštvem sa.
Ako zaháňaš zlú náladu? Potrebujem sa veľa rozprávať o jej príčinách. Niekedy mám stav melanchólie, z ktorého sa viem dostať jedine sama. Ve-ľa sa zhováram s ľuďmi, najmä s chalanmi z kapely, a občas mi pomôže aj dobrá hudba.
Cítila si sa niekedy na dne? Vždy to boli len situácie, nad ktoré som sa dokázala povzniesť. Možno to bolo vďaka akejsi vnútornej sile, povedala som si, že asi to tak malo byť, aby som si niečo uvedomila a išla ďalej. Teraz však prežívam veľmi šťastné obdobie.
Čo robíš vo voľnomčase? Ľahnem si a pustím hudbu. Kreslím portréty ľudí. Najčastejšie z fotky. Listujem v časopisoch a kreslím ľudí, aj starších, už zvráskavených. Nevyhýbam sa ani známym tváram. Kreslila som Oľgu Záblackú a chystám sa aj na Bolka Polívku. Tieto kresby a portréty mám vystavené na svojej internetovej stránke. Z kresby som maturovala, mala som výtvarnú.
Načo by si neváhala minúť všetky svoje úspory? Pokiaľ by išlo o človeka, ktorý mi je veľmi blízky a bolo by ohrozené jeho zdravie či život, tak by som dala aj všetko.
Kedy sa najviac smeješ? Skoro stále. Každý deň. Vždy sa stane niečo, na čom sa dokážem aj spätne zasmiať.
Nedávno si naspievala hymnu pre FC 3skáč. Sleduješ reality-show? K futbalu mám pozitívny vzťah, veď s chalanmi som ho kedysi hrávala. Idea tejto reality-show je veľmi zábavná a jej účastníci sú milí. Ale, priznám sa, televíziu som už tri mesiace nepozerala. Stále som na cestách. Nemám prehľad o tom, čo sa vysiela, ani akí ľudia sa na obrazovke vyskytujú. Reality-show nesledujem a nerozumiem, čo to ľuďom dáva. Nevidím v tom žiaden zmysel.
A SuperStar si pozerala? Pozerala som len sobotné reprízy, keď sa dalo. Niektorí finalisti boli zaujímaví a mali nevšedný prejav. Páčila sa mi Zdenka Predná, pekný hlas má aj Samo Tomeček.
Ako si predstavuješ nasledujúce roky svojhoživota? Pokiaľ si zachovám priazeň poslucháčov, tak budem koncertovať, vytvorím nové pesničky a posuniem sa niekam inam. Baví ma aj fotenie a kreslenie, možno by som raz aj niečo chcela napísať. Keď textujem, dostávam veľa nápadov a myšlienok, ktoré nechcem zhudobniť. To sú aktivity, ktoré robím pomimo, pre dobrý pocit a pokoj duše. Ak by som už nevydala album, nič sa nedeje. V umení je ešte veľmi veľa sfér, ktoré ma lákajú.

Zuzana Smatanová: Vyrastala som medzi chalanmi

29. března 2007 v 18:33 | Angellska |  Zuzana Smatanová - Rozhovory
Speváčku sme vyspovedali po poslednom koncerte Kláštorná tour 2005, na ktorom sa fanúšikom predstavila ako hosť skupiny Desmod.
Turné sa skončilo. Ako ho hodnotíte?
- Len, len a len pozitívne.
Čo vám dalo do ďalšej kariéry?
- Veľmi veľa, už len preto, že bolo moje prvé. Turné je veľká skúsenosť. Každý deň hrať koncert, byť spojená s hudbou, žiť s ľuďmi, ktorých baví to, čo robia, je fantastické.
Dva týždne ste strávili so samými chlapmi. Ako ste to prežili?
- Ani som nevnímala, že som na turné jediná žena. Asi som na to zvyknutá. Vyrastala som medzi chalanmi, nerobilo mi to problém.
Ako s odstupom času hodnotíte spoluprácu so skupinou Desmod? Môžu fanúšikovia dueta Pár dní očakávať ďalšie?
- Rozprávali sme sa o tom s Kulym, no teraz by bolo ťažké urobiť niečo lepšie ako Pár dní. Zrejme by nastalo porovnávanie. Takže tomu nechávam čas, ale v ďalšej spolupráci nie je problém. Uvi-díme, čo na to chalani z Desmodu, no bola by som rada, keby sme spolu ešte niečo vytvorili.
Na turné vás sprevádzal brat Michal. Má špeciálny vzťah k hudbe?
- Učil ma hrať na gitare. Spolu s otcom bol mojím prvým učiteľom, takže má vzťah k hudbe. Veľmi sa na turné tešil a ja sa teším, že bol tu. Zavolala som ho aj preto, aby nám pomáhal s aparatúrou. Bolo to fajn.
Aký je váš súrodenecký vzťah?
- Výborný. To je veľký vzťah.
Je od vás starší. Dáva vám občas rady do života?
- Dá sa povedať, že áno. Aj keď som bola mladšia, preberali sme spolu rôzne veci a často sme sa rozprávali. Už len preto máme taký dobrý vzťah.
Váš debut čoskoro zapadne prachom. Pripravujete druhé CD.
- V štúdiu som už bola pred turné, no prácu som musela načas odložiť. Ale teraz znova vyrážam do štúdia. Možno sa mi bude aj lepšie pracovať, pretože čím dlhšie si človek nechá skladby uležať v hlave, tým viac nad nimi začne uvažovať inak.
Napadla vám nejaká pesnička počas turné - prišla inšpirácia?
- Nenapadla. Možno preto, že celý deň je človek vyťažený. Skoro sa vstáva, potom presuny do ďalšieho mesta, zvuková skúška, koncert, po koncerte balenie aparatúry, hotel, zoznamovacie večierky, párty pri pive. Na písanie pesničky treba mať pokoj a musí to prísť samo. Asi som nemala takú chvíľu, že by som zastala a uvažovala nad textom či nad hudbou.
Kedy sa vám najlepšie tvorí?
- V noci, keď už každý spí a nikto ma nevyrušuje. Žiadne telefonáty, esemesky, dokonca ani rodičia, pretože aj keď niekto vojde do izby, je to vyrušenie múzy.
Na druhom albume bude vraj viac textov v slovenčine. Ako sa vám v nej rýmuje?
- So slovenčinou sa treba hrať. Angličtina je jednoduchšia, dá sa tvarovať. Možno je lepšie, že som začala trocha viac pracovať so slovenčinou, pretože sa treba s tým viac "trápiť". No skladá sa mi dobre, ľudia tomu budú viac rozumieť. Už na turné odzneli dve nové pesničky a som rada, že sa ľuďom páčili. To človeka vnútorne posúva, keď sa páčia jeho texty.
Nahrávate s chalanmi, ktorí vás sprevádzali na turné?
- Áno, tentoraz to bude celé s kapelou v zložení Paľo Smolka, Dušan Kulich a Braňo Jelen. Zase mi pomôže Maroš Kachút, pretože je to výborný producent a hudobník, veľmi si ho vážim. Spolupráca s ním mi dala veľmi veľa.
Názov vášho prvého albumu Entirely Good znamená "Celkom dobré". V čom ste celkom dobrá?
- (smiech) Ja to nepoviem, to musí niekto druhý. Povedzte vy.
Podľa mňa ste veľmi skromná a v tom ste dobrá.
- Ďakujem.
Na hudobnej scéne ste už dva roky. Zmenil sa za ten čas nejako výrazne váš život?
- Môj život sa zmenil už len prechodom zo študentky na speváčku. No vždy som chcela mať každý deň iný a teraz sa mi to splnilo. Venujem sa tomu, čo ma baví a nikdy by som sa toho nechcela vzdať. Aj keby som študovala, alebo bola niekde v zahraničí, skladanie pesničiek a textov by mi zostalo, to viem. To by ma do smrti neopustilo.
Presťahovali ste sa do Bratislavy. Ako ste si na ňu zvykli?
- Dobre, musela som si zvyknúť.
Vraj bývate v hudobníckej lokalite? (Neďaleko má byt aj speváčka Misha, pozn. red.)
- (smiech) Áno, je nás tam viac. Som rada, že som v Bratislave, je to hniezdo hudby a umenia. Je mi tu dobre. Našla som si tu veľa kamarátov, ľudí, medzi ktorými sa cítim dobre, dokážem sa s nimi porozprávať o rôznych veciach. Bratislava je pre mňa niečo iné než môj domov. Tam si chodím čistiť myšlienky, odpočinúť si - to je pre mňa iný život, pokojnejší. Mám také dva svety.
Ste populárna. Je niečo, čo vám na popularite prekáža?
- No, trošku to chýbajúce súkromie. Pokiaľ to však človek berie s nadhľadom, a ja to tak beriem, tak na každú vec, o ktorej si myslím, že by mi mohla prekážať, sa pozriem inak. Jednoducho to tak je. Človek nemá súkromie, no na nič iné si nespomeniem.
Cítite sa niekedy ako hviezda?
- Nikdy som sa necítila ako hviezda.
No cien ste za posledné obdobie pobrali neúrekom.
- To áno a veľmi si to vážim, no nikdy som sa necítila ako hviezda a stopercentne viem, že sa tak ani cítiť nebudem, pretože k tejto práci pristupujem s maximálnou pokorou. Pokiaľ to človeku stúpne do hlavy, možno sa cíti ako hviezda, no nie je to dobré. Ja niekedy ani nemyslím na to, kto som. Sú dni, keď idem po ulici, niekto sa na mňa pozerá, ukazuje, a ja neviem prečo. Jednoducho sa zrazu neviem spamätať, neviem, čo sa deje. Nemyslím si, že som hviezda.
Na vašej webovej stránke som si všimla, že často komunikujete s fanúšikmi v akomsi diári. Sú pre vás veľmi dôležití?
- Samozrejme. Je to také premostenie. Napíšem im, čo robím, ako sa momentálne cítim, čo chystám. Mám rada kontakt s ľuďmi, a preto mám rada aj živé koncerty. Toto je taký mostík medzi mnou a ľuďmi. Tú sekciu, čo spomínate, som si zvolila preto, že im takto hromadne môžem odpovedať na maily, i keď odpovedám aj jednotlivo. Len teraz nestíham.
Koľko mailov vám priemerne príde za deň?
- To záleží na tom, za aký dlhý čas sa dostanem k počítaču.
Takže po turné tam bude záplava?
- Neviem, nechám sa prekvapiť. (smiech)
Čo najčastejšie ľudí zaujíma?
- Najčastejšia otázka je, kedy som začala hrať na gitare. Alebo aké mám domáce zviera. Pýtajú sa aj, kto mi skladá texty a hudbu, i keď si myslím, že to už je známe.
Pýtajú sa napríklad, čo ste mali na raňajky?
- Také bežné veci nechcú vedieť.
Ešte sa vrátim k tomu internetu. Zistila som, že ste zaradená v ankete o najsexi Slovenku a dokonca okupujete desiatu priečku.
- (smiech) Naozaj?
Čo vy na to?
- Nevedela som o tom.
Je tam asi stovka báb a prvá je moderátorka Andrea Belányiová.
- No neviem, čo na to povedať. Ďakujem všetkým tým, ktorí hlasujú. (smiech)
Považujete sa za sexi?
- Ale nie! Som skôr športový typ, ktorý ani nepozerá na to, aby bol sexi. Som človek, ktorý je skôr naturálny.
Ale pred koncertom v sebe ženu nezapriete. Staráte sa o svoju vizáž sama, alebo na to máte ľudí?
- Jasné, nevideli ste ich? (smiech) Samozrejme, pred koncertom sa upravujem a chcem sa upraviť, pretože sa tak pred ľuďmi cítim dobre. Upravujem sa ako každá iná žena. Nechcem sa líčiť výstredne, myslím si, že to je skôr pre iné typy.
Keď som vás po dlhšom čase zbadala, udreli mi do očí vaše dlhé vlasy. Mnoho ľudí určite zaujíma, či ste náhodou nepodľahli módnemu trendu ich predlžovania.
- Sú to moje vlasy. Odvtedy, čo som prišla do šoubiznisu, mi dorástli. Nechala som ich prirodzene rásť a len trošku si ich upravujem zrezávačom. Takže žiadne predĺžené vlasy. Nechávam si aj svoju farbu. Som za prirodzenosť.

Zuzana Smatanová - Videa =)

28. března 2007 v 22:10 | Angellska |  Zuzana Smatanová - Videa
Pro zapnutí videa =) na nějj 2x klikněte!!! Po shlédnutí a přechodu na další nejprve vypněte video zaplé :o)A zase 2x klikněte na další požadované :o))!!!

Zuzana Smatanova - Tam kde sa neumiera

Zuzana Smatanova-Nech sa deje, čo sa má!

Zuzana Smatanova - Pocestny

IMT Smile & Zuzana Smatanova - Usmev a caj
Zuzana Smatanova - Nekracaj predo mnou (Live)
Desmod a Zuzanka - Pár dní
Zuzanky svět...
Zuzana Smatanova - Drzim ti miesto

Chinaski - Videa =)

28. března 2007 v 22:02 | Angellska |  Chinaski - Videa
Pro zapnutí videa =) na nějj 2x klikněte!!! Po shlédnutí a přechodu na další nejprve vypněte video zaplé :o)A zase 2x klikněte na další požadované :o))!!!
1970 ( videoklip )
Můj svět ( videoklip )
ZOO 2006 - křest Hedvičky (žirafky)
Možná - LIVE (Zilina)
Rádio Bubeneč - LIVE (Zilina)

Tabáček - LIVE (Zilina)

Muj Svět - LIVE (Zilina)
Klára - LIVE (Zilina)
1. Signálni - LIVE (Zilina)
Skončili jsme - LIVE (Zilina)
Vítáme Tě
1.signální ( videoklip )
Chinaski - Klára ( videoklip )
Chinaski - Tabáček (videoklip)

Chinaski - Vrchlabí ( videoklip )

Chinaski - Zadarmo ( videoklip )
Chinaski - Vakuum (Official Video)

Sukne? Nikdy!

28. března 2007 v 21:15 | Angellska |  Zuzana Smatanová - Rozhovory
Imidž je nanič, a preto zostáva speváčka Zuzana Smatanová verná tomu svojmu aj pri 2. albume, ktorý určite dobyje rebríčky predajnosti i bez prívlastku "superstarovský".
Ako to vyzerá s tvojím druhým albumom?
Je naspievaný a teraz sa ide mixovať a mastrovať.

Zvládaš toľko chlapov okolo seba? K trom členom kapely pribudol gitarista Maroš Kachút.
Úplne normálne. Spolupracujem s nimi dva roky, takže sme už ako rodina. Sú to jednoducho moji bratia.

Stihla si už tento rok dovolenkovať?
Nie, ale na konci septembra sa chystám.

Nehovor, že idete spolu celá kapela.
Áno, celá kapela. (Smiech.) My sme ešte nikdy nezažili takú tú klasickú ponorku. A myslím si, že ju ani nezažijeme. Nechcem hovoriť dopredu, no sme fajn partia a veľmi sa tešíme z toho, že ideme spolu. Podľa mňa nás to ešte viac utuží.

Idete iba kapela? Alebo si chalani berú frajerky a ty, žeby brata?
Môj brat je už po dovolenke, takže musí byť s rodinkou. Ale ideme taká veľká banda ľudí a áno, chalani si berú aj frajerky.

Koho teda berieš ty?
Nepoviem, nepoviem, nepoviem. (Smiech.)

Nejakú kamarátku?
Nepoviem. (Smiech.)

Kam sa vlastne chystáte?
K moru a mimo európsky kontinent. Až do Afriky.

Tunisko či Egypt?
Správne, Tunisko.

Možno si tam zahráš na pláži, ako si si nedávno za-hrala na streche. Prvýkrát?
Áno. Už som hrala vo vlaku (v Coca-Cola Music Train, pozn. red.), ale na streche ešte nie.

Vraj si už nafotila booklet na album s uznávaným fotografom Ondřejom Pýchom. Ako sa ti s ním spolupracovalo?
Je to profesionál a spolupracuje sa s ním úžasne, pretože je výborný aj ako človek. Je s ním sranda a pritom svoju prácu berie zodpovedne.

Môžeme sa tešiť na netradičné fotky Zuzany Smatanovej?
Chcela som si nechať niečo svojské, takže úplná zmena stylingu nenastala.

Žiadne šaty či sukne?
Nie! Šaty ani sukne nie sú. A zrejme ani nikdy nebudú. Pracovný tím ich síce chcel, no ja som nechcela. Fotky sa mi však aj tak veľmi páčia. Sú prirodzené a prostredie, v ktorom sme pracovali, bolo krásne a zaujímavé.

Kde ste fotili?
Fotili sme v jednom pražskom hoteli, ktorý je štýlovo orientovaný do ázijskej kultúry. A dokonca aj na hotelovej izbe. Myslím si, že sa máte na čo tešiť.

Nesuplujem Janu Kirschner

28. března 2007 v 20:59 | Angellska |  Zuzana Smatanová - Rozhovory
Čerstvá dvojnásobná zlatá Slávica má zlato v hrdle, charizmu v duši a intelekt v hlave. Navyše je krásna od hlavy po päty. No "nefandite" jej potom!
Odkedy ste mali métu stať sa profesionálnou speváčkou?
Nikdy som na to nemyslela. Vždy som si bola istá, že budem robiť niečo úplne iné, no určite dynamické. V škole ma bavili prírodné vedy, takže som uvažovala aj nad tým, že raz zakotvím vo výskume.
Kde sa vo vás vzal nápad zapojiť sa do súťaže Coca-Cola Popstar?
Jednoducho som si povedala, že skúsim ukázať moju tvorbu aj niekomu inému ako len rodine a spolužiačkam. No nešla som na súťaž s tým, že zvíťazím. Bolo mi to trochu jedno, tešila som sa, že som postúpila, a to mi vtedy stačilo.
Keby nebolo súťaže Coca-Cola Popstar, boli by ste dnes speváčkou?
Neviem. Ale je mi úplne jasné, že by som si skladala pesničky pre seba presne tak ako pred súťažou. Ak má človek k niečomu vzťah, tak sa toho nechce vzdať a robí to ako svoje hobby.
Aké povolanie vám pôvodne hrozilo?
Profesia učiteľky. Páči sa mi, že to robia ľudia z presvedčenia. Učiteľstvo je poslanie a pokiaľ to tak človek necíti, mal by ísť od toho preč.
Čo vravíte ako výherkyňa súťaže Coca- Cola Popstar na inú spevácku súťaž - Slovensko hľadá SuperStar?
SuperStar je príležitosť pre mladé talenty s ambíciami. Nemám prečo súťaž či jej finalistov odsudzovať. Práve naopak, držím im palce. Slávika 2006 ako jednotlivci vyhrali hudobníci "vyprodukovaní" súťažami.
Pozerali sa na vás vaši "garážoví" kolegovia s dešpektom?
To neviem, ale je to hlasovanie ľudu a ja som za tú cenu nesmierne vďačná a, samozrejme, Petrovi tiež gratulujem.
Ktoré slovenské speváčky považujete naozaj za svoju konkurenciu?
Všetky. Každá má svoj štýl, prejav, hudbu, fanúšikov, koncerty. Teší ma, že na Slovensku je zdravá konkurencia medzi interpretmi a že sa navzájom rešpektujeme.
Nemáte pocit, že tu v poslednom čase suplujete Janu Kirschner? Vyhrávate ankety, koncertujete v Česku, coolersky sa obliekate.
Nechcem mať pocit, že niekoho suplujem. Jana Kirschner tu bude mať vždy svoje miesto. Presne tak ako každá iná speváčka.
Máte chuť vydať sa v Janiných šľapajach a zaútočiť na európsky trh?
Takýto sen má asi každá kapela či interpret, takže sa úprimne teším z toho, že sa to Jane podarilo. Ja chcem zatiaľ hrať pre domáce publikum a čas neskôr ukáže. Nechám to na prirodzený vývoj.
Pri oficiálnych príležitostiach sa vyjadrujete dokonale politicky korektne. Ste takáto aj v súkromí?
Vždy som taká, nemám sa prečo hrať na niekoho iného. Rodičia nás s bratom viedli k slušnému správaniu a k pokore, a ja som im za to vďačná.
Svoj spev vnímate ako prácu alebo ako umenie?
V prvom rade pokladám hudbu za umenie a spev ju iba dotvára. Mám svoje hobby aj ako prácu, takže to nerozlišujem.
Staviate sa s kapelou k práci s disciplínou alebo uplatňujete bohémsky prístup?
Berieme to veľmi zodpovedne. Často ideme po koncerte hneď spať, pretože vieme, že ráno zavčasu vstávame a vyrážame na ďalšie koncerty. Potom ten zodpovedný prístup oceňujeme, pretože nie sme unavení z ponocovania. Bohémsky životný štýl sa niekde zákonite odrazí, preto sa mu radšej vyhýbame.
Schyľuje sa k SuperStar 3. Keby vás organizátori prizvali do poroty, išli by ste?
Nie. Ponuku by som si vážila, ale mňa baví, keď môžem byť na cestách, keď môžem koncertovať a stretávať ľudí. Úloha porotcu by mi zviazala ruky a okradla by ma o čas.
Je rozdiel v prístupe usporiadateľov a fanúšikov u nás a v Česku?
Nemám pocit, že je v tom nejaký rozdiel. Všade sú k nám ľudia rovnako milí. Máme tu Martinu Schindlerovú i Tinu.
Nelákala zmena mena aj vás?
Keď mi mal vyjsť prvý album, chvíľu som nad tým uvažovala. Moje meno sa mi zdalo akési dlhé, ale nakoniec som sa rozhodla nechať to tak. Nechcem vystupovať pod nejakou skratkou či pseudonymom. Takto mi to vyhovuje, za nič sa neskrývam.
Zvlášť málo sa vie o vašom súkromí. Keď už sme pri tejto milej oblasti... čo máte nové?
Asi by ste sa čudovali, ale žiadnu pikošku nemám. Môj život je úplne obyčajný a som s ním spokojná. O súkromí nehovorím, pretože všetko, čo doň patrí, nie je na medializáciu zvyknuté a nechcem, aby si zvykalo.
Ktoré hudobné štýly vám trhajú uši?
Dychovke, deathmetalu, housu a hiphopu sa asi venovať nebudem. Rešpektujem každý žáner, no ja osobne ich neviem precítiť do takej miery, aby som ich začala hrať, či dokonca tvoriť.
Aká je vaša skúsenosť so vzťahmi v šoubiznise?
Mám kamarátov, s ktorými si mám vždy čo povedať. Človeka, ktorého by som nemusela, ani nepoznám.
Vrabce na drôtoch čvirikali, že to iskrí medzi vami a vaším manažérom.
Fakt? Nie, samozrejme. Môj manažér má dlhoročnú priateľku, s ktorou si fantasticky rozumejú a práve s ňou sme sa na podobných článkoch dobre zabavili. S Paľom mám, ako s každým členom kapely, iba kamarátsky a pracovný vzťah.
Čo vy a mužské pokolenie všeobecne?
Už len tým, že mám čisto mužskú kapelu, vychádzam s nimi výborne. Od malička som vyrastala medzi chalanmi, pretože mám brata a dennodenne boli u nás všetci bratanci a hrávali sme sa s autami (smiech). Niekedy sa mi páči, že muži majú na život racionálnejší pohľad ako ženy. Asi preto s chalanmi v skupine tak dobre vychádzam.

Zuzana Smatanová - Nokia Tour 2007

27. března 2007 v 22:01 | Angellska |  Zuzana Smatanová - Koncerty
Zuzana Smatanová v této době pracuje na svojim 3 albu :o) které začala nahrávat už v prosinci 2006 vyjít by mělo v zaří 2007 :o)Takže je na co se těšiiit :o-) Ale ještě než vyjde nové CD!!! Tak vyráží Zuzka na tour, ale bohužel jen po SK :o( !!! Ako hosť sa na Zuzaninom turné predstaví slovenská kapela The Raindown.:o))Takže nás se toto tour moc netýká, ale přeci jen kdyby jste náhodou byly v dubnu na Slovensku tak určitě zajděte na koncert mrknout :o) !!!
Místa koncertů :
13.4.2007 o 19:00 - Športová hala-Štiavničky
15.4.2007 o 19:00 - PKO, Bratislava
16.4.2007 o 19:00 - PKO, Nitra
21.4.2007 o 19:00 - Športová hala-Koniareň, Ružomberok
22.4.2007 o 19:00 - ŠH Infinity / stará ŠH, Košice
24.4.2007 o 19:00 - Volejbalová ŠH, Púchov
27.4.2007 o 19:00 - ŠH - Výstavisko, Lúčenec
30.4.2007 o 19:30 - ŠH Iuventa, Michalovce

Music bar - 2005

27. března 2007 v 21:38 | Angellska |  Chinaski - Texty
1, Music bar (Intro)
2, Beaty & Rýmy
3, Tabáček
4, Tichej pláč
5, Stále líp
6, Serotonin
7, Asie
8, Bylo - nebylo
9, Vedoucí
10, Svítá
11, 7. Pád
12, Game is over
13, Vrchlabí
14, Skončili jsme
(Malátný/Malátný)

Jsem nesmírně rád,
že Vás tu vidím
potěšení je na mé straně
Jsem nesmírně rád
trochu se stydím a červenám
jsem Vámi velmi okouzlen
být s Vámi je můj dávný sen
tak pojďme ho snít

Pro lásku nemám vlohy
a tak strádám
(Malátný/Malátný)

Míchám si napůl bílý s červeným vínem
marný je svět a já opilý splínem
pomalu pozbývám povědomí
o tom co doopravdy je a není

Štestí, neštěstí
láska a manželství
kytička, hubička
dítě, smrt

Láska a nenávist lámou se jak noc a den
jak moře příběhů v očích mužů a žen
láska a nenávist a mezi nima já
tak to bylo , je a bude pořád dokola

Ztratil jsem se někde ve svý hlavě
zrovna když myslela , že cestu najde hravě
zabloudil jsem někde napůl cesty
mezi pravdou a lacinými gesty

Ztratil jsem se někde mezi svými
pochybnými beaty a rýmy
pomalu pozbývám povědomí
o tom co doopravdy je a není

Štěstí, neštěstí...

Láska a nenávist...
(Táborský/Grohman)

Haló, kdo je tam
Po zaznění tónu mi zanechte zprávy
A buďte zdrávi
Haló, nejsem doma
No je to fakt bída
Volané číslo vám neodpovídá

Polevim z vysokejch otáček
Pohoda, klídek a tabáček
Půl dne noviny číst a pak cigáro
Pohoda, klídek a leháro
A nejspíš jsem jenom línej čím dál víc

Neřešte to pane, to je případ ztracenej
Doufám jen, že z toho nejste vykolejenej
Dám vám jednu dobrou radu k nezaplacení
Neřešte to pane, tohle nemá řešení

Polevim z vysokejch otáček
Pohoda, klídek a tabáček
Vzpomínat na to, co se událo
Chci to tak mít, nejmíň na stálo
A nejspíš jsem jenom línej čím dál víc

Volané číslo navzdory mým zvykům
Nevolá s žádným z účastníků
Volané číslo, včetně mojí tváře
Vymažte ze svýho adresáře

Ref:
A pokuste se tvářit nešťastně
Všude se dočítám, že umřu předčasně
A taky vím, že obtěžuju okolí
Čekám konec, zatím nic nebolí
Víceméně se to dobře vyvíjí
Život je návykovej
A někdy zabíjí

Volané číslo je opojené
A bude odpojené, žádný ne že ne
Volané číslo, včetně mojí tváře
Vymažte ze svýho adresáře

Ref:
A pokuste se tvářit nešťastně
Všude se dočítám, že umřu předčasně
A taky vím, že obtěžuju okolí
Čekám konec, zatím nic nebolí
Víceméně se to dobře vyvíjí
Život je návykovej
A někdy…
(Táborský/Roreček)

Těžko říct na co ráda vzpomínáš
bylo to krátký jak ráj v pěti vteřinách
zdálo se,že to hezky začíná
v tejdnu tři pátky, zvrat v soukromejch dějinách

Cukr a sůl
a k vráně vrána
čas v hlavní roli
je zlej protihráč
jednou nás skolí
jednoho rána
mluv o čemkoliv
já slyším jen pláč

Jenom tvůj tichej pláč
jenom tvůj tichej pláč
ten tvůj tajnej tichej pláč
jenom říká to co sama neříkáš

Chvíle kdy světa tíhu nevnímáš
soukromý svátky a žádná řeč o vinách
těžko říct na co ráda vzpomínáš
bylo to krátký jak ráj v pěti vteřinách

Cukr a sůl
a k vráně vrána
čas v hlavní roli
je zlej protihráč
jednou nás skolí
jednoho rána
mluv o čemkoliv
já slyším jen pláč

Jenom tvůj tichej pláč...

A ten tvůj tajnej tichej pláč
jenom říká to co sama neříkáš
vždyť víš je to zlý
vždyť ty víš co jsi zač
nic víc nic míň
než před čím utíkáš
a ten tvůj tajnej tichej pláč
jenom říká to co sama neříkáš

Jenom tvůj tichej pláč...
(Táborský/Grohman)

Co to bylo, to se nedělá
Já si myslel, že seš dospělá
Co to bylo, já se nechytám
Tohle teda doopravdy nestíhám

Co to bylo, co to znamená
Čekám na slova nebo písmena
Máš svůj rozum, já se nehádám
Tohle teda doopravdy nezvládám

Ref:
Přeju ti, ať se máš stále líp
To je to, na čem tady záleží
Přeju ti jen až se vydáš na cestu zpět
Slunce a dobrej vítr do plachet

Co to bylo už se nedovím
Vítr tančí v ráhnoví
Nikde není vidět pevná zem
Tohle teda nejspíš nezvládnem

Nestojí to ani za hádku
Přeju ti, ať všechno máš v pořádku
A správnej kurs ať neztratíš
Myslim, že se doopravdy nevrátíš

Ref:
Přeju ti, ať se máš stále líp
To je to, na čem tady záleží
Přeju ti jen až se vydáš na cestu zpět
Slunce a dobrej vítr do plachet

Stejně se uvidí za pár let
Já jsem ten poslední, kdo by ti chtěl překážet
Na všech cestách, ve všech nesnázích
Přeju ti, ať tě bůh provází
(O. Škoch/Grohman-Malatný)

Můj psychiatr sídlí v Široký 6
A má na zdi obrázky z dalekých cest
V garáži es-classe Mercedes
Posaďte se u nás, jen žádný stres

Můj psychiatr je pán solidní
A říká- vy jste paranoidní
A tady ty léky vás uklidní
Přijďte se mi ukázat za pár dní

Spolykám prášky a pustim si plyn
Autem to do něčeho napálim
Já vim, já vim, nejspíš bude to tim
V hlavě mi schází serotonin

Můj psychiatr sídlí v Široký 6
A já jsem opět v úzkých
Zkusím se léčit na vlastní pěst
Děsím se další schůzky

Můj psychiatr říká:
Pane Novotný, měli jsme tu kdysi
Případ podobný
Takže dobrou radu můžu vám dát-
Pokuste se z toho vyzpívat!

Spolykám prášky a pustim si plyn
Autem to do něčeho napálim
Já vim, já vim, nejspíš bude to tim
V hlavě mi schází serotonin

Doktore, něco mi říká
Že je to námaha zbytečná
Doktore něco mi říká
Tohle je konečná
(O.Škoch/Š.Škoch-Roreček)

Často mě napadá
že tomu nerozumím
žiju s tebou už přeci léta

Jsme jedno tělo
dvě data narození
Ty jsi můj dotek třetího světa

Já jsem tvůj přístav
na cestě odloučení
klidná hladina divoký řeky

První polibek
jarní rovnodenní
stejná planeta dva jiný světy

Vím čím to je
moje holka je z Asie
čekám až nás někdo zabije
že já jsem z Prahy a Ty z Asie…

Co je to za čáry
kterýma dělíme
duše, těla, osudy

co je to za tíhu
která nutí svět
otáčet se naruby

Kdo je tu bez viny
ať hodí kamenem
píšu vykřičník na konci věty

pro lásku zahořím
barevným plamenem
stejná planeta dva jiný světy

Vím čím to je…

A Ty to sleduješ
Smutnejma očima
Jít večer do kina
Je jak jít po minách
Svět není našikmo
Je celej nakřivo
Náš černobílej svět
V kterým jde o život

Čas se nám krátí
já chci žít pro Tebe
spolu pijem jedno víno

tak aspoň doufám
až půjdem do nebe
bude moje nebe vedle Tvýho

Vím čím to je…
(Táborský/Malátný)

Bylo-nebylo a není
všechno je pryč,na mě jsi zapoměla
že na tom ještě něco změním
myšlenka je víceméně pošetilá
všechny co po tobě teď přijdou
všechny už znám a žádná se ti nevyrovná
píšu po zdech bílou křídou
tvoje jméno
protože jenom ty víš co to znamená,
když slabý v kolenou dělám ramena
jen ty víš co pro mě znamenáš
jenom ty víš kdo jsem

Zbyla mi píseň čtyř holých stěn
mám víc než dřív tě rád
jsem jen tvůj napořád

Skončilo to mojí vinou
potichu,nerad,ale přiznávám
chci jenom tebe žádnou jinou
jsi moje nebe
protože jenom ty víš co to znamená,
když slabý v kolenou dělám ramena
jen ty víš co pro mě znamenáš
jenom ty víš kdo jsem

Zbyla mi píseň čtyř holých stěn
zbyla mi píseň pro tu jedinou z žen
mám víc než dřív tě rád
jsem jen tvůj napořád

Dál píšu po zdech bílou křídou,
tvoje jméno křičím do všech světových stran
chci jenom tebe,žádnou jinou
jen a jen tebe
protože jenom ty víš co to znamená....
(Š. Škoch/Grohman)

Kolegyně, prosim vás
Přestaňte tu kvílet
Seberte se, vypadněte
Nebo budu střílet
A nechte si svý řeči planoucí
Já jsem tady vedoucí

Důležitě koukám do diáře
Vypadněte z mojí kanceláře
A pracujte tak
Jak je žádoucí
Já jsem tady vedoucí

Já jsem vedoucí
Já jsem king!
Míting, brífing, brainstorming
Rád bych vám drink nabídl
Chci váš fídbek
As soon as possible

Kolegyně, prosim vás
Co děláte
Pracuje se od půl deváté
Jste jediná
Kdo to pořád nechápe
Vypadněte
Na co tady čekáte

A rád bych slyšel ňáký dobrý zprávy
Doneste mi někdo trochu kávy
Nebo bude peklo horoucí
Já jsem tady vedoucí

Já jsem vedoucí, já jsem king!
Míting, brífing, brainstorming…
(Heřman/Heřman-Malátný)

Zvláštní chvíle
je na slova skoupá
tvoje chůze
mojí hlavou houpá

Houpá,houpá
nahoru letím pak zpátky
tvoje láska
jak zpátky do pohádky

Svítá,svítá
pokolikátý tě mám
svítá,svítá
pokolikátý,pokolikátý
nikdo nespočítá

Další ráno
až na dno si sáhnout
další týden
jen čekat než přijde

Ta zvláštní chvíle
mezi nocí a ránem
kouzelný výlet
a pak sbohempánem

Když potkám nad ránem
tvé vlnící se boky
pohledem pouhým,
když porážím své soky
nad ránem náhle poznám
jak je život krátký

Svítá,svítá
pokolikátý nikdo nespočítá
svítá,svítá
pokolikátý,pokolikátý
nikdo nespočítá
(Kužvart-O.Škoch/Roreček)

Stále víc vím co v tobě mám
a dlužím dík všem náhodám
co při nás stály
I když čas prý nic nešetří
i když prý není závětří
tohle je stálý

hmm... můj sedmej pád
hmm... kterej jsem zvlád

Jsi krásnej smích
co mi v uších zní
jsi dlouhej snář
Už žádné zmýlené
šeptá nám šílenej
dávnej pohádkář

Jsi sama víc než sama víš
a lodi mý, když vedle spíš
se vyhnou skály
mám v tobě víc než vím,že mám
a dlužím dík všem náhodám
co při nás stály

hmm... můj sedmej pád
hmm... kterej jsem zvlád

Jsi krásnej smích
co mi v uších zní
jsi dlouhej snář
Už žádné zmýlené
šeptá nám šílenej
dávnej pohádkář
Jsi zkrátka víc než víš
bezpečný přístav, skrýš
nejbližší tvář
Už žádné zmýlené
šeptá nám šílenej
dávnej pohádkář
pohádkář

hmm... můj sedmej pád
hmm... kterej jsem zvlád
(O.Škoch/Grohman-Malátný)

Když vostuda, tak pořádná
Když vyvádět, tak do rána
Ale kdo je tady dneska normální
Když průser, tak už totální

Když vejplata, tak mizerná
Když vostuda, tak příšerná
Jenom zíráš, a je ti jasný jen
Že to bude další libovej den

Ref :
Není, kam bys couvla
Radši bys nebyla
Bohužel game is over
Hra už skončila

Když na Smíchov, tak taxíkem
Když zavírat, tak žolíkem
Když hrát, tak v tejdnu sedm dní
Když tyjátr, tak národní

Ref :
Není, kam bys couvla
Radši bys nebyla
Bohužel game is over
Hra už skončila

Sólo, PartC :
Další libovej pitomej den
Hlava sto devadesát BPM
Studenej pot, voči jako tenisáky
Jen sedět a hučet
Jako piliňáky
Game is over- Insert coin
Tohle je ztracenej boj
Člověku se někdy zachce bejt neschopnej
Jakýkoli akce

Ref :
Není, kam bys couvla
Radši bys nebyla
Bohužel game is over
Hra už skončila

VarRef :
Bohužel game is over
Každýmu co jeho jest
Bohužel game is over
Porota žádá výjímečnej trest

Bohužel game is over
Štěstí votočilo zády
Bohužel game is over
Musíš stát na správný straně barikády

K nepoužití
Žádná šance není
I kdybyses zabila
Bohužel game is over
Hra už skončila

A blbý je, že nemáš
Kam by ses ukryla
Bohužel game is over
Hra už skončila

Bohužel game is over
Hra už skončila
Byla to síla
Docela sis to užila

Jak říkám
Není, kam bys couvla
Radši bys nebyla
Bohužel game is over
Hra už skončila
(Heřman/Malátný)

Jela jsem s Marcelou a Martou
po koncertě autem domů z Vrchlabí
milí páni, nemáte nejmenší zdání
co všechno tři holky pobaví

hustě sněží, cestu klikatou dlouhou
krájíme krok za krokem

Mobilní noční babí sněm
dvoustopá oáza,čtyřtaktní zázemí
nad námi Velkej vůz a my v něm
v Jičíně střídáme se v řízení

uprostřed noci zbloudilí
ať počítám jak počítám

Pořád jsem to já
pořád jsme to my
pár přátel na cestách
od jara do zimy
přes všechen čas
všechny ty dny
přes všechno to trápení
pořád jsme to my

Hustě sněží, cestu klikatou dlouhou
krájíme krok za krokem
náš tým neohrožených žen
vstříc novým Vrchlabím
vždy s úsměvem !

Pořád jsem to já
pořád jsme to my...
(O. Škoch/Grohman)

Skončili jsme dřív, než se podle mýho musí
Mrzí mě to tak
Že ani nevíš jak
Samý mínusy
A nikde žádný plusy
Co dál říct- je mi všelijak

A někdo říká, že všechno dobře skončí
Zní to jako nějakej trapnej fór
Za špatnou zprávou hned následuje horší
Dík za názor
Pane vědátor

Skončili jsme dřív, než se normálně sluší
Ani jsme se pořádně neznali
Svatý selhali
Jó, těm člověk neporučí
Skončili jsme dřív, něž jsme začali

A je mi jasný, že je to zlý
Život se s tebou nemazlí
Všechny slova jsou zbytečný
Nebreč, holky jsou statečný

Skončili jsme dřív, než se podle mýho musí
Nechci, abysme se k tomu vraceli
Samý mínusy
A nikde žádný plusy
Skončili jsme dřív, než jsme museli

A je mi jasný, že je to zlý
Život se s tebou nemazlí
Všechny slova jsou zbytečný
Nebreč, holky jsou statečný

A je mi jasný, že je to zlý
Ať mi tohle někdo vysvětlí

Premium - 1993-2003 (2)

27. března 2007 v 21:27 | Angellska |  Chinaski - Texty
(Malátný/Malátný)

Když budeš hodná
naučím tě číst mezi řádky
to pokušení znáš
tak zapomeň cestu zpátky
cestu zpátky
Naše noc je mladá
vane jižní vítr
papírový křídla vzduchem víří
řekni co bys ráda
než nám ráno plány zkříží
Půjdem nekonečně dlouhou
sametově černou tmou
Pam pam tyda pam - dám si ruce do kapes
pam pam tyda pam - dlouhej kouř a pohoda jazz
pam pam tyda pam - neštěkne po mě ani pes
padám a nevím kam - nečekej, že ti zavolám
Když budeš hodná
moje hodná holka
ukážu ti všechny svoje
tajný skrýše
poletíme vejš
chvíli budem řvát
chvíli budem tiše
úplně tiše
Vezmu si tě celou
budem se mít rádi a když ne
tak se ti něco zdálo
a když budem chtít
šlápnem na zmizík
všechno bude málo
Půjdem nekonečně dlouhou
sametově černou tmou
(Malátný/Malátný)

Až já budu v hrobě spát a ty půjdeš okolo
zakopni a zlom si hnát ty falešná potvoro.
Až já budu ke kytkám čuchat ke kytkám, čuchat jenom od země
jediný já přání mám pojď si lehnout pojď si lehnout vedle mě.
Až jednou povezou mě na marách milá vzpomenu si na tebe
budeš klečet brečet valit slzy jako hrách vem mě s sebou
vem mě s sebou do nebe.
Někdo má rád svou matku jinej si radši vodku dá ale
já v hromadě bílejch zadků
se šplouchám a cákám proklatě rád.
(Jína/Malátný)

Miláčku já i ty máme asi stejný pocity
něco mi říká neztrácej čas
aby ten oheň v nás neuhas.
Něco ti vezmu něco dám
s tebou si lehnu stejně vzbudim se sám.
Miláčku ty a já špatně se mi z toho usíná
jeden z nás dvou to asi skončit má
láska je hladová a nevidomá
všechno mi seber něco dej
hlavně mi ráno zase zavolej.
Čekám na tebe jak na Armádu spásy
a i když nejsi královna krásy
podléhám
tomu se nedá nedá čelit.
A je to pořád stejná bída
donekonečna stejnej hlad
kde jsou ty dny kdy jsem byl třída
a měl se aspoň trochu rád
něco si vezmu něco dám
a už se vezu odlítám podlíhám umírám.
Čekám na tebe...
(Malátný/Grohman)

Vyrazil jsem do ulice těšil jsem se na starou
těšil jsem se převelice byl jsem trochu pod parou.
Vlastní ženou obelstěný vyrazil jsem ze dveří
ejhle tuťhle lehké ženy snad mi nějaká uvěří.
Dalo mi to přemlouvání z mojí řeči čišel žal
a když bylo ke svítání tak jsem znaven povídal:
"Jó holka kdybych to věděl, že je to poprvé tak bych tolik nepospíchal."
"Kdybys tolik nepospíchal sundala bych si punčocháče."
(Malátný/Malátný)

Když myšlenky pomalu stékají
po tenkých stěnách sklenky
můj jazyk zmámený silou kyslých vín
je náhle břitký tenký
a když všichni odešli už spát
zůstal jsem tu sám akorát
Než přátelé tiše odejdou
dým z cigaret vezme prach
projdu tisíckrát seznamem vzpomínek
tiše zašeptám zítra snad
a když všichni odešli už spát
zůstal jsem tu sám akorát
...a potom skončila noc
a spolu s ní skončil i sen, kterým jsi prolétla jako létavice
řekla jsi mi neodcházej
ale já musím odejít
každý musíme jít dál svou cestou sám
ale v našich srdcích
zůstáváme jako přátelé, ano jako přátelé
Ty kurvo, zkurvená!

Premium - 1993-2003

27. března 2007 v 21:17 | Angellska |  Chinaski - Texty
1, 1970
2, Možná
3, Láska a jiná násilí
4, Láskopad
5, Dobrák od kosti
6, Můj svět
7, Klára
8, Strojvůdce
9, Drobná paralela
10, Rádio Bubeneč
11, 1.Signální
12, Kutil
13, Není to můj případ
14, Jaxe
15, Stejně jako já
16, Vinohradská č.p. 90
17, Dlouhej kouř
18, Pojd si lehnout
19, Podléhám
(Táborský / Grohman)

Nevím, jestli je to znát
Možná by bylo lepší lhát
Jsem silnej ročník sedmdesát
Tak začni počítat
Nechci tu hloupě vzpomínat
Koho taky dneska zajímá
Silnej ročník sedmdesát
Tak začni počítat
Tenkrát tu bejval jinej stát
A já byl blbej nakvadrát
Jsem silnej ročník sedmdesát
Tak třeba například

Ref: Naši mi vždycky říkali
Jen nehas, co tě nepálí
Jakej pán, takovej krám
Naši mi vždycky říkali
Co můžeš, sleduj zpovzdálí
A nikdy nebojuj sám

Nevím, jestli je to znát
Možná by bylo lepší lhát
Jsem silnej ročník sedmdesát
Nemoh´ jsem si vybírat
Tak mi to přestań vyčítat
Naříkat, co jsem za případ
Jsem silnej ročník sedmdesát
A možná, že jsem rád

Ref: Naši mi vždycky říkali
Jen nehas, co tě nepálí
Jakej pán, takovej krám

Naši mi vždycky říkali
Co můžeš, sleduj zpovzdálí
A nikdy nebojuj sám

Čas pádí, čas letí
Těžko ta léta vrátíš zpět
A tak i Husákovy děti
Dospěly do Kristových let
Čas pádí, čas letí
A je to zvláštní svět
A tak i Husákovy děti
Dospěly do Kristových let

Čas pádí, čas letí…
(O. Škoch / Grohman)

Víš, kde mám svý slabý místa, vím, že o nich víš
Každopádně si buď jistá, ještě o mně uslyšíš
Víš, kde mám svý starý šrámy v sobě ukrytý
Zůstane to mezi námi nadosmrti zabitý

Možná se ti zdá, slova jsou zmatený
Dělám, co se dá, věřím na usmíření.
Možná se ti zdá, možná máš tušení
Dělám, co se dá, věřím na usmíření.

Možná, že se k tobě vážně vůbec nehodím
Kdybych to byl býval věděl, tak sem nechodím
Důvody jsou známý, nejsou zas tak složitý
Zůstane to mezi námi nadosmrti zabitý

Možná se ti zdá, slova jsou zmatený
Dělám, co se dá, věřím na usmíření.
Možná se ti zdá, možná máš tušení
Dělám, co se dá, věřím na usmíření.

Zůstane to s námi nejspíš pořad takový
Uvidíme, čas nám ve finále napoví
Jak to bude dál, je dneska nedůležitý
Zůstane to mezi námi nadosmrti zabitý
Možná… kdo ví, už nic neříkám
Zůstanem´ napořád spolu, navždycky každej sám.

Možná se ti zdá, slova jsou zmatený
Dělám, co se dá, věřím na usmíření.
Možná se ti zdá, možná máš tušení
Dělám, co se dá, věřím na usmíření.
(O. Škoch / Roreček)

Vražedně rychle přibývají
věci z kterých se nestřílí…
Podivná jabka v sadech zrají…
Co nezabije to tě posílí…

Pročpak bůh stvořil černý ptáky
A vlčí máky v obilí?
A řezníky a ostrý háky!

Vzpomínáš ještě, jak ses bála
Lásky a jiných násilí
Čím ses to od té doby stala?
Co nezabije, to tě posílí…

Vražedně rychle sílu ztrácí
křehcí podzimní motýli…
V černých mracích spí bílí ptáci…

Krev nočních vlků k ránu stéká
po sněhobílých košilích…
Mlčící ryby plují v řekách…
Co nezabije to tě posílí…

Vzpomínáš ještě, jak ses bála
Lásky a jiných násilí
Čím ses to od té doby stala?
Co nezabije, to tě posílí…

Hluboko ve tmách ledy tají
A my se té tmy napili
Kopyta buší do vrat stájí…
Co nezabije, to tě posílí…

Než přijde konec punktum tečka
všechno to stokrát zešílí…
Cítíš ten hlad v půlnočních smečkách?

Co nezabije, to tě posílí…
Co nezabije, to tě posílí…

Vzpomínáš ještě, jak ses bála
Lásky a jiných násilí
Čím ses to od té doby stala?
Co nezabije, to tě posílí…

Co NEZABIJEŠ to tě posílí…
(Táborský / Grohman, Roreček)

Nic zvláštního se nestalo
pršelo a pak přestalo
jak to bejvá když je listopad

Nic zas tolik zvláštního
myslim - bylo pátýho
promiň ale nebudem
už nebudem si lhát

Žádná velká věc se nestala
jen ty ses náhle zeptala
máš mě vlastně ještě vůbec rád?

Na nic míň a na nic víc
jenže nevím jak ti říct
promiň ale nebudem
už nebudem si lhát

Nebudem si lhát
nebudem si lhát
nebudem si lhát
nebudem si lhát

Než vyletíme komínem
všechno si doufám prominem
i tenhleten dnešní láskopad

Snad se tolik nestalo
pršelo - a přestalo
promiň ale nebudem
už nebudem si lhát

Nebudem si lhát...

Krev žádná - jen fleky od vína
zas budeme od nuly začínat
jo holka znáš to - je to divnej svět
a neptej se když nechceš znát odpověď

Nebudem si lhát...
(Kužvart / Roreček, Malátný, Grohman)

Má milá jak ti je, tak jak ti je?
Jsem ten, kdo jednou tvý tělo zakryje.

Jsem ten, kdo tě jednou oddělá.
Potkala's zkrátka koho's neměla.

Jsi budoucí krev v mojí posteli
Jsem ten, kdo tě jednou jistojistě zastřelí

Jsem ten kdo ty tvoje krásný oči jednou zatlačí
jsi moje všechno a mě to nestačí

Ref:
Je to vážně silná káva, pláč a nebo vztek
nic už s tím nenaděláš
nech mě jenom hádat, jak jsi hebká na dotek
krásná a nedospělá

Víš,všechno má aspoň malý kaz
jsem ten, kdo ti jednou zlomí vaz

Má milá vždyť mě znáš jsem dobrák od Kosti
a ty jsi ta co mi to jednou všechno odpustí

Sejde z očí sejde z mysli
jenom blázen věří na nesmysly
láska je čaroděj a ticho prý léčí,
ale zákon hovoří jasnou řečí

Ref:
Je to vážně silná káva, pláč a nebo vztek
nic už s tím nenaděláš
nech mě jenom hádat, jak jsi hebká na dotek
krásná a nedospělá

Má milá jak ti je, tak jak ti je?
Jsem ten, kdo jednou tvý tělo zakryje.
(Táborský / Š. Škoch, Malátný, Roreček)

Můj svět jsou divadelní rekvizity
nejmilejší z rekvizit pro mě jsi ty
chystám ti jedno malý představení
vstupný je dobrovolný v kase nikdo není

Má malá loutková realita
smát se a plakat do polosyta
svět plný báječných seznámení
svět co trochu je a trochu není

A mě se zdá, že je to hra
co nemá konec ani začátek
co bude dál je ve hvězdách
Robinson stále čeká na pátek

Stojím tu na rohu už několik let
divadlo, kavárna, kino Svět
nenech se přemlouvat, směle dál
vlož do mě svůj životní kapitál

Předvedu ti sebe,tebe, předvedu nás
zítra tě rozpláču,pozítří pobavím zas
jsem kandidát loutkových věd
www.prknasvět.cz

A mě se zdá, že je to hra
co nemá konec ani začátek
co bude dál je ve hvězdách
Robinson stále čeká na pátek

Budu ti hrát věci šílený
budu ti hrát, dokud mě neodnesou ze scény
(Malátný, Grohman/Malátný)

Kláro, jak to s tebou vypadá
od půl devátý do osmi ráno
co nám brání bejt spolu jenom ty a já
nebuď včerejsí, notak Kláro
pro tebe slibuju, žalujeü, denně piju jak Dán

ve skritu duše marně tajně doufám, že já
jenom já sem ten tvůj
vysněný pán

Já se prostě nekontroluju
a plácám a plácám
jsi vážně úžasná, já tě nejspíš miluju
noty mi dáváš - jééé
zabalit, vyrazit, rychle frčíme dál
bereme čáru, šup do kočáru
já, jenom já jsem ten tvůj vysněný pán
inženýr, šarlatán

Koukám na tebe Kláro už několik dní
nejsem nějakej ten chlápek, jsem solidní
Kláro, stačí jen málo a budeme pár
královno má, ty to víš, co bych si přál

Hele kotě, na co tě nalákám
mám doma sbírku cinknutejch srdcovejch králů
naslouchám, následně vím kudy kam
dáme si partičku a skončíme k ránu
počkám až usneš a budu se ti zdát
já, jenom á jsem ten tvůj vysněný pán
inženýr, šarlatán

Koukám na tebe Kláro...
(Malátný/Malátný)

Jedna poslouchá - druhá odmlouvá
třetí dobře ví, jak jí to nebezpečně sluší
čtvrtá pospíchá, předstírá nezájem
je čerstvě opuštěná a shání podnájem

Každej má tu svou - jedinou nevinou

Ty mý se nelíbí, co dělám za práci
sama však nemaká a rádá utrácí
jedna je dýně - druhá zas holka jak lusk
s pokladem v klíně - na co čekáš? - rovnou to skus

Každej má tu svou - jedinou nevinnou

Každej sám svýho štěstí strůjce
každej sám svýho dortu krůjce

Tu co tu pobíhá, pálí pod nohama půda
mírně vyblázněná, asi bude chtít bůra
ta to nechápe, prej nemá ponětí
proč prostě nejlepší je matka od dětí

Každej sám svýho štěstí strojvůdce
(Táborský/Malátný)

Ta stará dobrá hra - už je okoukaná
nediv se brácho - kdekdo ji zná
přestaň se ptát - bylo nebylo líp
včera je včera - bohužel bohudík

Nic není jako dřív
nic není jak bejvávalo
nic není jako dřív
to se nám to mívávalo
nic není jako dřív
ačkoliv máš všechno co jsi vždycky chtěla
nic není jako dřív
ačkoliv drobná paralela by to byla

Snad nevěříš - na tajný znamení
všechno to harampádí - balábile - mámení
vážení platící jak všeobecně ví se
včera i dneska stále ta samá píseň

Ačkoliv nic není jako dřív...

Promlouvám k vám ústy můzy
vzývám tón a lehkou chůzi
vzývám zítřek nenadálý
odplouvám a mizím

Nic není jako dřív
nic není jak bejvávalo
nic není jako dřív
jó to se nám to dlouze kouřívalo
bohužel bohudík je s námi
ta nenahraditelná intimita těla
nic není jako dřív - jen fámy
bla - bla - bla - bla - etc

Nic není jako dřív
nic není jak bejvávalo
bohužel bohudík
co myslíš ségra, je to hodně nebo málo?
(Malátný/Grohman)

Povidám, večer nepudu spát
půjdu si lehnout až mi bude padesát
povidám, večer nepudu spát

Povidám, no to je nadělení
dorazily katalogy - Haag - Nizozemí
rychlé malé občerstvení - že si to nenechám pro sebe je asi přirozený
a tak mailuju - volám kam se dá
ten má schránku - ten to zas nezvedá
někdo na to sral, ale za malou chvíli
Red hot chilli - byli jsme na to čtyry

V klubu byl nabito - vzadu hrálo fanky
zvuk jako z prdele a pivo jako chcanky
rychlej start a brzo seš v cíli
hned bylo jasný, že Jsme přecenili síli
začínám se potácet jako v pohádce šaška Bumbáce,
ale funguju - sleduj mý pohyby
jsem formule pop a to je moje alibi!

Povidám:
Houstone, mám tady problém
žádná složitá věc
pravidelná ranní show
rádia Bubeneč

Povidám - strkám hlavu do oprátky
jelito - kopyto - platí to a je to zase zpátky
Red hot chilli -byli jsme na to čtyři
řídit budu já - abyste se nenudili
půlnoční Bubeneč - jó to je naše
ale já jsem měl v kebuli asi půl kila haše

Red hot chilli a do toho jsme pili
já byl pěkně v prdeli - všichni to pochopili
nevím jak vy, ale jsou taky tací
co mají práci s orientací
celý auto mi radilo - padali i vtípky
do toho nás sledovali policejní hlídky
jeli jsme asi hodinu těžko to chápu
nakonec jsme museli vyhrabat mapu
no, já jsem věděl kulový i kdybyste mě zabii
pitomá Bubeneč - my se tam ztratili!

Povidám:
Houstone...
(Táborský/Malátný)

Až si zejtra ráno řeknu zase jednou provždy dost
právem se mi budeš tiše smát
jak omluvit si svoji slabost, nenávist a zlost
když za všechno si můžu vlastně sám
Za spustu dní možná spoustu let
až se mi rozední budu ti vyprávět
na 1.Signální jak jsem vobletěl svět
jak tě to vomámí a nepustí zpět
Jaký si to uděláš takový to máš
Jaký si to uděláš takový to máš
Až se dneska večer budu tvářit zas jak Karel Gott
budu zpívat vampamtidapam
všechna sláva polní tráva ale peníz přijde vhod
jak sem si to uďál tak to mám
Za spustu dní možná spoustu let
až se mi rozední budu ti vyprávět
na 1.Signální jak jsem vobletěl svět
jak tě to vomámí a nepustí zpět
Jaký si to uděláš takový to máš
Jaký si to uděláš takový to máš
(Malátný/Malátný)

Jsem kutil
mám malou dílnu víc mě nezajímá
mý hobby je moje práce
šťastnej člověk každej kdo to tak má
mám ženu
je mladá krásná chytrá přívětivá
má jednu malinkatou chybu
že si se mnou vůbec nepovídá
A tak
hledám holku sdílnou
co by měla ráda kluka s dílnou
abych nebyl sám
Jsem kutil
mám malou dílnu víc mě nezajímá
mý hobby je moje práce
šťastnej člověk každej kdo to tak má
A tak
hledám holku sdílnou
co by chtěla kluka s dílnou
abych nebyl sám
(J.Stivín-Táborský-Malátný/Grohman)

Není to můj případ jako že tě nemám rád
nemusíš to říkat ale asi je to znát
nemusíš mi říkat co se všechno může stát
není to tak špatný jak by se mohlo zdát
jedeme v tom oba jsme na to každej sám
na gesta není doba a spěch je špatnej pán
je to imrvére stejný já to dokonale znám
je to imrvére stejný čeho se bát
no a čeho mám nechat a čemu se smát
no a co se dá čekat je to imrvére stejný
Není to můj případ a doufám že to víš
zas to bude dobrý bude to dobrý uvidíš
bude to jako dřív budem chodit na Petřín
oba dva to víme teď nevíme co s tím
oba dva už známe jak se točí svět
oba pochopíme že to chce jen vydržet
je imrvére stejný já to dokonale znám
dej mi ruku
dej mi pusu
ještě jednou, ještě jednou si to vychutnám
(Táborský/Malátný)

Když je mi ouvej život dlouhej
jen málo co mě srazí a když tak jen to co mám
doopravdy rád jako sebe a tobě se musí zdát
jak je to s náma jestli je to jako dřív
J.X.M.T.H.P
nemyslím to ve zlým jó nemusíš se bát
vždyť nikdo nikdy předem neví co se všechno může stát
a tak to zkouším zkouším co to dá
J.X.M.T.H.P
Óo, J.X.M.T.H.P. mám se rád
Jsem absolutně šťastnej
Óo, J.X.M.T.H.P. mám se rád
J.X.M.T.H.P.
Když je mi ouvej a táta skoupej jenom tak se válím
a můžu se ti zdát ňákej divnej už ne tak jako dřív
J.X.M.T.H.P.
proč po nocích kouzlím jsem šaman poloprofesionál
čáry a máry a láry a fáry abrakadabra
a proč kouřím lehce se užírám
J.X.M.T.H.P.
Óo, J.X.M.T.H.P. mám se rád
Jsem absolutně šťastnej
Óo, J.X.M.T.H.P. mám se rád
J.X.M.T.H.P.
(Táborský - Malátný/Malátný)

Do práce nevstávám
svou ženu nemiluju
svinstva si nepíchám
budoucnost nemaluju
Po ránu nesnídám
složenky vyhazuju
milenky nestřídám
slzy si zakazuju
Špatně se oblíkám
noviny nekupuju
něco si namlouvám
v něčem si důvěřuju
Moc dlouho vybírám
těžko se rozhoduju
a když se do toho dám
ničeho nelituju
A ty mi to vyčítáš
a já se vůbec nebráním
a ty se na mě podíváš
a já vím
že v podstatě jseš na tom stejně jako já
V podstatě nedalas mi šanci
nikdy cokoliv říct
zabalíš si věci
přijdeš za měsíc
A já čekám telefon
snad aspoň zavoláš
jestli já nebo on
(Malátný - Táborský/Grohman - Malátný)

Kočičko, pojď si hrát
půlnoc je nádherná loď
poplujem spolu tmou
přeci dnes nepůjdem spát
Pod plachtou peřinou
upředem tenkou nit
kočičko, pojď si hrát
pomalu ztrácím svůj klid
Neříkej chce se mi spát
neříkej únava
pořád se neděje nic
zdá se, že prohrávám
Vinohradská je třída dlouhá
Vinohradská 90
Vinohradská je třída dlouhá
v půl třetí nemůžu spát
Černou nocí se stíny plouží
tohle si snad nezasloužím
Neříkej chce se mi spát
neříkej měl bys už jít

Originál - 2002

27. března 2007 v 21:01 | Angellska |  Chinaski - Texty
1, Můj svět
2, Veselý turista
3, Láskopad
4, Hurá do Chebu
5, Kytarista
6, Žil byl...
7, Lidi choděj do práce
8, Dobrák od kosti
9, Umělci z Prahy
10, Šangri-la
11, Dál...
12, Neříkej, že ne
13, Tahle láska skončila
(Táborský / Š. Škoch, Malátný, Roreček)

Můj svět jsou divadelní rekvizity
nejmilejší z rekvizit pro mě jsi ty
chystám ti jedno malý představení
vstupný je dobrovolný v kase nikdo není

Má malá loutková realita
smát se a plakat do polosyta
svět plný báječných seznámení
svět co trochu je a trochu není

A mě se zdá, že je to hra
co nemá konec ani začátek
co bude dál je ve hvězdách
Robinson stále čeká na pátek

Stojím tu na rohu už několik let
divadlo, kavárna, kino Svět
nenech se přemlouvat, směle dál
vlož do mě svůj životní kapitál

Předvedu ti sebe,tebe, předvedu nás
zítra tě rozpláču,pozítří pobavím zas
jsem kandidát loutkových věd
www.prknasvět.cz

A mě se zdá, že je to hra
co nemá konec ani začátek
co bude dál je ve hvězdách
Robinson stále čeká na pátek

Budu ti hrát věci šílený
budu ti hrát, dokud mě neodnesou ze scény
(Malátný / Malátný)

Veselý turista když přijde do smutného města
Obejde náměstí,
do kašny pěťák pro štěstí
si hodí
aby moh' si pak říct:
můj pobyt končí a já byl jsem tu rád

Chodí sem a tam a spousty lidí potkává
Holky jak do reklam, jo je to nebetyčná síla
chodí sem a tam veskrze beznadějně sám
hospody zavírá,zívá a zpívá:

I když můj krok
je nestálý a vratký
dech se mu nekrátí
a nezná cestu zpátky
I když mám
chůzi nejistou
nic mi nebrání být dál
veselým turistou

Ve stánku přes ulici, známku a pohlednici
koupí si a do nejbližší
poštovní schránky
vhodí
aby moh' si pak číst:
můj pobyt končí a já byl jsem tu rád

I když můj krok
je nestálý a vratký
dech se mu nekrátí
a nezná cestu zpátky
I když mám
chůzi nejistou
nic mi nebrání být dál
veselým turistou
(Táborský / Grohman, Roreček)

Nic zvláštního se nestalo
pršelo a pak přestalo
jak to bejvá když je listopad

Nic zas tolik zvláštního
myslim - bylo pátýho
promiň ale nebudem
už nebudem si lhát

Žádná velká věc se nestala
jen ty ses náhle zeptala
máš mě vlastně ještě vůbec rád?

Na nic míň a na nic víc
jenže nevím jak ti říct
promiň ale nebudem
už nebudem si lhát

Nebudem si lhát
nebudem si lhát
nebudem si lhát
nebudem si lhát

Než vyletíme komínem
všechno si doufám prominem
i tenhleten dnešní láskopad

Snad se tolik nestalo
pršelo - a přestalo
promiň ale nebudem
už nebudem si lhát

Nebudem si lhát...

Krev žádná - jen fleky od vína
zas budeme od nuly začínat
jo holka znáš to - je to divnej svět
a neptej se když nechceš znát odpověď

Nebudem si lhát...
(A. Stivín, Malátný / Grohman)

Hádej copak udělám, když mám potřebu?
spěchám, na nic nečekám
a hurá do Chebu!
Nedívám se zpátky, ale výhradně dopředu
spěchám, na nic nečekám
a hurá do Chebu!
I kdybych měl život strávit
o vodě a o chlebu
spěchám, na nic nečekám
a hurá do Chebu!
Není to úplně město z knížek
aspoň z mýho pohledu
udělejte nad tím křížek
a hurá do Chebu!

Potřebuju ještě
ať mě to zabije
furt nemám dost
láska je chemie
já potřebuju ještě
tak co ti je?
je to tvoje povinnost
láska je chemie

Hurá do Chebu a za jeho brány
ten kdo se nebojí, ten pojede s námi
hurá do Chebu, to je gól
kotlíkář zpívá rock'n'roll
Hurá do Chebu moc nekoukej
tady je západ a západ je divokej
a búhví proč tady ten peloton vedu
sakra nekoukám a jedu,jedu,jedu,jedu

Ještě
ať mě to zabije...
(Táborský / Malátný, Grohman)

Je spousta věcí co mi nedá spát
je spousta věcí o kterejch si můžu nechat jen zdát
těším se na tebe a vzpomínám
celej den jsem mezi lidma, ale přesto jsem sám

Chtěl bych ti lásko říct
chtěl bych ti pošeptat
střemhlav, že letím ti vstříc
střemhlav, že mám tě rád

V zámoří vydali nařízení
že to co je v domě, rozhodně prý pro mě není
kytary tón a pěkná slečna
to kombinace je prý maximálně nebezpečná

Chtěl bych ti lásko říct
chtěl bych ti pošeptat
střemhlav, že letím ti vstříc
střemhlav, že mám tě rád

Já přijdu
touhou umírám a ty jsi nedočkavá
já přijdu
a udělám to co správnej chlap udělat má
já přijdu
co dělám celej den těžko dovedu říct
já příjdu
prostě mám takový zaměstnání
jsem kytarista a kdo je víc?

Brnkám si písničku už od rána
pro tebe lásko co jsi někde za horama
hele, co ti mám povídat
řítím se za tebou střemhlavě jak čínskej drak

Chtěl bych ti lásko říct
chtěl bych ti pošeptat
střemhlav, že letím ti vstříc
střemhlav, že mám tě rád

Já přijdu
touhou umírám a ty jsi nedočkavá
já přijdu
a udělám to co správnej chlap udělat má
já přijdu
co dělám celej den těžko dovedu říct
já příjdu
prostě mám takový zaměstnání
jsem kytarista a kdo je víc?
(Táborský / Malátný)

Žil - byl jednou jeden muž
pro něhož láska byla vším
a jeho dům místem posvátným
Jednou za tři léta vyčkal
na teplou, vlahou noc
poklekl před Všehomírem a šeptal:

Prosím vás, pane
ať mám sílu nosit
vše nepoznané
prosím vás, pane
dejte mi ten pocit,
že všechno je tak jak má být

Stačí mi někdy jenom malá chvíle
letmý okamžik
nepatrný důvod k tomu žít
A jak tak život utíká
A jen vy víte čemu vstříc
vyčkám na svůj vlahý půlměsíc

Prosím vás, pane
ať mám sílu nosit
vše nepoznané
prosím vás, pane
dejte mi ten pocit,
že všechno je tak jak má být
(Š. Škoch / Š. Škoch)

Průměrný pozemšťan
se světem smířen
vyráží do ulic
za jistým cílem
V trafice na rohu
barevný plátek
spokojen velice
s přílohou Pátek

Lidi choděj do práce
tramvaje jezděj
nechybí nám informace
chybí nám motivace

Na jiný planetě
vstal někdo jiný
není mu do smíchu
něco mu chybí
Ta jeho planeta
rychle se točí
než vyjde večerník
on denník sotva přečíst stačí

Lidi choděj pozpátku
ušetřej čas
někdo čeká na splátku
půjčím si zas

Lidi choděj do práce
tramvaje jezděj
nechybí nám informace
chybí nám motivace

Na cestě vesmírem
jak je to milé
vzpomínat na svůj dům
a dlouhý chvíle
Usedlý pozemšťan
rozumné cíle
vyráží do ulic kde:

Lidi choděj do práce
tramvaje jezděj
nechybí nám informace
chybí nám motivace
(Kužvart / Roreček, Malátný, Grohman)

Má milá jak ti je, tak jak ti je?
Jsem ten, kdo jednou tvý tělo zakryje.

Jsem ten, kdo tě jednou oddělá.
Potkala's zkrátka koho's neměla.

Jsi budoucí krev v mojí posteli
Jsem ten, kdo tě jednou jistojistě zastřelí

Jsem ten kdo ty tvoje krásný oči jednou zatlačí
jsi moje všechno a mě to nestačí

Ref:
Je to vážně silná káva, pláč a nebo vztek
nic už s tím nenaděláš
nech mě jenom hádat, jak jsi hebká na dotek
krásná a nedospělá

Víš,všechno má aspoň malý kaz
jsem ten, kdo ti jednou zlomí vaz

Má milá vždyť mě znáš jsem dobrák od Kosti
a ty jsi ta co mi to jednou všechno odpustí

Sejde z očí sejde z mysli
jenom blázen věří na nesmysly
láska je čaroděj a ticho prý léčí,
ale zákon hovoří jasnou řečí

Ref:
Je to vážně silná káva, pláč a nebo vztek
nic už s tím nenaděláš
nech mě jenom hádat, jak jsi hebká na dotek
krásná a nedospělá

Má milá jak ti je, tak jak ti je?
Jsem ten, kdo jednou tvý tělo zakryje.
(O. Škoch / Grohman)

Zbláznil jsem se do tebe a stálo mě to zdraví
šli jsme spolu do nebe a dál mě to baví,
ale vím,že to bylo jen trápení
tak řekni koukej mazat nebo dej aspoň znamení
Co bylo bylo bylo ale není to
vyřízeno, hotovo a finíto!
Na všechny pády to mělo solidní grády
a je to v čudu jak bubliny z limonády

Varuju tě
umělci z Prahy
ti se nestydí
silný řeči
a hodně horký hlavy
a pak se uvidí

Sedneme si do drahý kavárny
a vymyslíme nějaký levárny
víc škváry a míň pakárny
než chodit hákovat do něčí továrny
Hoď do mě korunu a jedeme dál
kritika úpí - fotoseriál
tak teda
hoď do mě korunu a vyleze tón
pravdu má ten, kdo má mikrofon

Varuju tě
umělci z Prahy
ti se nestydí
silný řeči
a hodně horký hlavy
a pak se uvidí

(O. Škoch / Roreček)

Čím's pro mě byla?
Hradem v pušti
byla jsi hlavní
byla jsi spouští
byla jsi svistem
kulky v letu
minutou ticha
za náletu...

Čím's pro mě byla?
Cizím slovem
sametem v čemsi
ocelovém
byla jsi hrotem
i rukojetí
byla jsi ostřím
ve chvíli stětí...

Mou první ranou
do týla
nejhezčí jsi byla
opilá...

Čím's pro mě byla?
Sypkým pískem
hrozivou dálkou
v něčem blízkém
mlhavým ránem
v říjnu v polích
hřebem vraženým
do soukolí...

Čím's pro mě byla?
Solí v moři
ohněm ve kterém
pořád hořím
mou první ranou
do týla
Bezhlavou nocí
ránou sečnou
černou i bílou
hořkou mléčnou
nejhezčí jsi byla
opilá...

Čím's pro mě byla?
Ztěžklým štítem
chvílí pro lítost
v bitvě líté
andělem strážným
i lví klecí
A kecy ach kecy
jo kecy...

Čím's pro mě byla?
Ranním smíchem
trhavým dechem
horkým tichem
pastí hebounce
nastraženou
byla jsi mojí
první ženou...

Čím's pro mě byla?
Solí v moři...
(Š. Škoch / Š. Škoch)

Starej dům na konci světa
dej mi čas a právo veta
pak tě možná pustim dovnitř
zavřu dveře a budu čekat dál

Starý dveře starý panty
budem hrát a sbírat fanty
pak se možná budem hádat
nech mě bejt já musím čekat dál

Asi nechápeš proč chci pořád čekat
a nevíš proč se nechci vztekat
tak nezbejvá než se hloupě dívat
zatímco já
zas chci zpívat dál...

Starej dům na konci světa
opuštěný celá léta
všichni se v něm jednou sejdem
a budem jen tak dál
(Táborský / Malátný)

Když mě můj příběh všedních dní unaví
když zvonek u dveří nevěští návrat dobrých víl
i když mi schází
podnětné prostředí s citovým zázemím

Ref:
Vím i tak je to zázrak
a musím se tomu smát
vím je to zázrak
a já mu nemůžu odolat
vím je to zázrak
všechno je poprvé
vím je to zázrak
a neříkej že ne

Když světlo mé plápolavě zhasíná
i když jsem třeba jenom prostej hoch odněkud z Jičína
i když mě pálí
po sladký neděli hořký pondělí

Ref:
Vím i tak je to zázrak
a musím se tomu smát
vím je to zázrak
a já mu nemůžu odolat
vím je to zázrak
všechno je poprvé
vím je to zázrak
a neříkej že ne

Neidentifikovatelný smějící se objekt
spatřil jsem dnes v naší továrně po pracovní době
svět je najednou barevný míč, jenom ty a já
vím už jak to říct, už slova nehledám

Ref:
Vím i tak je to zázrak
a musím se tomu smát
vím je to zázrak
a já mu nemůžu odolat
vím je to zázrak
všechno je poprvé
vím je to zázrak
a neříkej že ne
(Malátný / Roreček, Malátný)

Teď už mě sotva dohoníš
miláčku prásk' jsem do koní
tahle láska skončila
už jsem prásk' do bot
má milá...

Teď už mě sotva někdy chytíš
cítím se lehký jako dech
jak tvoje kůže lehký pití
si vychutnávám
po barech...

Nanana...

Život je prostší než se jeví
karty jsou vlastně předem dané
co chce však člověk pořád neví
ví jen co víckrát nedostane

A bývá mu to strašně líto
jenomže čas je důsledný
i já dnes víc než dobře vím to:

Život je prostší než se jeví
karty jsou vlastně předem dané
co chce však člověk pořád neví
ví jen co víckrát nedostane

Nanana...

Má milá
tahle láska skončila
byla a nebyla
už nemusím ti hloupě lhát
sám sobě předstírat
že všechno je akorát...
někdy si můžem jen tak
zavolat
cigáro umotat
a pak se pousmát:

Nanana...

Poslední dobou se mi zdá
noc světlejší než rozednění
studna smutku bezedná
a láska byla
je a není...