Hudba je mojím zrkadlom

30. března 2007 v 18:29 | Angellska |  Zuzana Smatanová - Rozhovory
Pred tromi rokmi ju ako speváčku nepoznal takmer nikto. Potom vyhrala súťaž pre mladé talenty Pop Star a nahrala debutový album Entirely Good. Jej pesnička Tam, kde sa neumiera sa stala veľkým hitom.
Ešte úspešnejšie bolo dueto Pár dní so skupinou Desmod. Z nevýraznej pesničkárky sa razom stala šarmantná dáma domácej populárnej hudby. Zuzana Smatanová (21) svoj skladateľský apetít neskrýva, o čom svedčí aj jej nová platňa Svet mi stúpil na nohu.
* Texty na vašom druhom albume sú opäť vážne a intímne. Pomohli vám zbaviť sa trápenia?
To, čo nosím v sebe, nepovažujem za trápenie. Sú to pocity a zážitky, ktoré potrebujem dať von a podeliť sa o ne s ľuďmi. Písanie textov mi pomáha vyznať sa v sebe.
* Keď všetky pocity vypustíte hudbou a veršami, je vám na duši ľahšie?
Samozrejme. Pre mňa je písanie a skladanie pesničiek psychohygiena. Niekto sa rád vyrozpráva, ja zase rada vymýšľam melódie.
* Takže piesňami sa spovedáte?
Niekedy je to spoveď, inokedy vyznanie.
* Vnímate hudbu ako Boha?
Hudba mi dáva odvahu a sebapoznanie a poskytuje mi odpovede na otázky, ktoré si kladiem. Učí ma vyznať sa vo veciach, ktorým nerozumiem. Je to stabilita, ktorá ma napĺňa duševným pokojom.
* Čo vás napĺňalo pokojom predtým, ako ste začali hrať a spievať?
Vtedy som bola ešte iba študentkou a texty som písala sama pre seba. Bol to koníček a vôbec som nemyslela na to, že raz sa tým budem živiť. Skutočnosť, že sa hudbe a písaniu môžem oddávať naplno, že môžem realizovať svoje predstavy a že môžem spievať o tom, čo mi prebieha hlavou, je veľmi príjemná.
* V pesničke Príliš moje spievate: "...povedz, prečo mrú tí, ktorým múza nedá pokoj? A ja sa vidím, ako čakám, kým odíde posledný hosť, a strašný pochod státisícov už na druhý svet..." Často premýšľate o smrti?
Nie. Je to len postreh z okolia. Existujú autori, ktorí celý život píšu iba o jednej téme. Povedzme o láske. Do takejto pozície sa nechcem dostať. Dosiaľ som nezložila nijakú pieseň venovanú láske. Nie preto, že sa jej vyhýbam, ale preto, že už o nej bolo napísané príliš veľa. Radšej sa venujem témam, o ktorých sa toľko nedebatuje a ktoré ľudia často prehliadajú.
* Fascinuje vás smrť?
Nie. Na smrť sa pozerám úplne otvorene, pretože je prirodzenou súčasťou života. Zameriavam sa skôr na detaily, takže náznak smrti sa v mojej pesničke ocitol neúmyselne.
* Teraz ste už ostrieľanejšia a silnejšia. Ale uvažovali ste niekedy o samovražde?
Táto otázka je mimo mňa. Som veľmi veselá a optimistická, takže samovražda sa nenachádza v spektre tém, ktoré ma zaujímajú.
* Spomínali ste, že sa láske nevyhýbate. A ona vám?
Som človek ako každý iný, ale o láske verejne nehovorím, pretože ju považujem za intímnu vec. Svoje vzťahy chápem ako svoje súkromie. Možno to časom príde aj na mňa a do lásky zabŕdnem.
* Mnoho umelcov nachádza inšpiráciu práve v láske. Kde ju nachádzate vy?
V každodennom živote. Moje pesničky (Svet mi stúpil na nohu, Prísť na to alebo The Silence Of My House) sú inšpirované bežnými situáciami, ktoré sa stávajú komukoľvek. Najväčším zdrojom mojich múz sú ľudia.
* Dokážete si zapamätať verš, ktorý vám napadne napríklad na ulici?
Múza je vždy veľmi plachá. Preto ak človek nemá pri sebe pero a papier či diktafón, nápad sa môže stratiť. Nosím so sebou notes, kde si všetko zapisujem. Hudobné nápady si nahrávam do mobilu. Keby som ich nezaznamenala, už nikdy by sa nemuseli vrátiť a navždy by zostali stratené.
* Stáva sa vám, že zložíte pesničku kdesi v kaviarni, alebo tvoríte výlučne, keď ste sama?
Počas posledných dvoch rokov som veľa cestovala, takže som nemala dostatok času vybudovať si okolo seba intímne tvorivé vákuum. Napriek tomu prišli okamihy - niekedy celé hodiny, inokedy iba minúty - keď som odrazu vhupla medzi hŕbu nápadov. Vtedy sa spontánne vynorili texty aj hudba.
* Hudba, ktorú tvoríte, je veselá. Texty, ktoré píšete, sú vážne a hĺbavé. Sedí tento opis aj na vás?
Áno. Rada veľa rozmýšľam, filozofujem, pozorujem, počúvam a píšem. Texty aj hudba sú mojím zrkadlom.
* O čom najradšej premýšľate?
O blízkej budúcnosti. Snažím sa pozerať na svet s nadhľadom. Všetko, čo prežijem, prehodnocujem, aby som si vždy vedela nájsť lepšiu cestu, po ktorej pôjdem ďalej.
* Nestráca sa vám niekedy tá lepšia cesta?
Zatiaľ nie.
* Chceli by ste si zaspievať s nejakou hviezdou?
Svoje sny a predstavy beriem s rezervami. Ale keby som mala možnosť, rada by som si zahrala s britskou kapelou Maroon 5, s U2 alebo s Coldplay.
* Sama si píšete texty, sama skladáte hudbu a sama hráte. Nenapadlo vám, že by ste na Slovensku mohli zastúpiť Mariku Gombitovú, ktorá sa pred rokmi odmlčala?
Talentovaných speváčok je tu veľa. K prvému albumu som sa dostala vďaka víťazstvu v hudobnej súťaži Pop Star, v ktorej som hrala vlastné skladby. Nikdy som nemala cieľ stať sa speváčkou a vyplniť nejakú medzeru. Teraz som jednou z mnohých umelkýň, ktoré na Slovensku sú.
* Cítite, že medzi nimi máte osobitú pozíciu?
Ťažko povedať. Je tu veľa odlišných hudobných žánrov. Aj Misha má špecifické postavenie, pretože robí rhytm'n'blues, čo je na Slovensku menšinová a nezvyčajná hudba. Ja hrám na gitare a spievam. Ešte predo mnou tu bola, a stále je, Soňa Horňáková, ktorá sa tak často neobjavuje v médiách. To, že ma ľudia vnímajú intenzívnejšie ako pred niekoľkými rokmi, nepovažujem za osobitú pozíciu. Nie som jediná speváčka, ktorá skladá.
* Máte aj iné umelecké vlohy okrem hudobných?
Od detstva kreslím. Otec je maliar, a tak ma odmalička viedol k výtvarnému umeniu.
Vďaka nemu som začala vnímať detaily a kresliť portréty. Urobila som ich veľmi veľa. Dokonca som z portrétov aj maturovala. Kreslením som v sebe začala odhaľovať ďalšie umelecké sklony.
* Kreslíte dodnes?
Kreslenie je pre mňa podobne ako hudba prostriedok na vyjadrenie. Ale oveľa intímnejší, pretože pri kreslení môžem sedieť doma osamote. Robím to najmä po koncertoch. Vtedy je to veľmi idylické. Okrem kreslenia rada fotografujem.
* Čiže keby vám to nevyšlo v hudobnej brandži, pokojne môžete presedlať k výtvarníkom.
Lenže pesničky túžim skladať do smrti. Ak už nebudem nahrávať albumy a ľudia nebudú počúvať moje skladby, určite ich budem písať pre seba. A profesionálne sa budem venovať kresleniu alebo foteniu.
* Máte v izbe zavesené svoje obrázky?
Nie, všetky kresby sú odložené vo fascikli.
* Obdarovali ste už niekoho vlastnoručným portrétom?
Zatiaľ iba Oľgu Záblackú a chystám sa na Bolka Polívku. Dúfam, že to stihnem. Doma a na internáte som robila rôzne portréty pre spolužiačky.
* Dokázali by ste sa kreslením uživiť?
Myslíte na námestí? (Smiech.)
* Povedzme.
Keby som mala vlastný ateliér, možno áno. Ale neorientujem sa v tejto oblasti, takže neviem. Možno by som to brala iba ako hobby.
* Čo by ste robili, keď nie hudbu?
Chcela som ísť študovať pedagogiku na filozofickú fakultu. Moje pôvodné povolanie je totiž učiteľka. Bavia ma aj jazyky, takže nakoniec by som možno skončila niekde v zahraničí.
* Prečo neučíte?
Učiteľstvo je poslanie. Ak človek necíti, že je to jeho poslanie, mal by ísť od toho. Ak nemá chuť posúvať mladých ľudí ďalej a snažiť sa, aby sa vyvíjali, mal by sa venovať niečomu inému. Ja som cítila, že mojím poslaním je hudba.
* Na akej hudbe ste vyrastali?
Na Tublatanke a Eláne. Vždy keď počujem nejakú pieseň od týchto skupín, prepadne ma melanchólia. Vo filme Osobný strážca ma zase veľmi zaujala speváčka Whitney Houston. Má úžasný hlas, ktorý mi vniesol do života trochu soulu.
* Na novej platni máte štyri piesne v angličtine. Nechávate si stále otvorené vrátka pre kariéru v zahraničí?
Nad tým vôbec neuvažujem. Moja prvá pesnička, ktorú som kedy zložila, bola v angličtine. V tomto jazyku spievam od pätnástich rokov. Ľahšie sa v ňom píše, lebo všetko sa dá naťahovať.
* Ako sa volá vaša prvá pesnička?
Rain, čiže Dážď. Ale nikdy som ju nenahrala.
* Máte veľa pesničiek, ktoré ležia v šuplíku?
Áno. Zisťujem, že keď som bola mladšia, písala som texty, ktorých obsah som povýšila nad pravdu. Dnes už čerpám skôr zo svojej skúsenosti a z okamihov, ktoré prežívam. Vtedy som si viac vymýšľala. Tieto pesničky zatiaľ nechcem dávať na album. Sú pre mňa vzácne. Aj singel Nech sa deje, čo sa má som zložila ako šestnásťročná. Dokonca z toho istého obdobia je aj skladba Tam, kde sa neumiera.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 pata pata | 16. ledna 2009 v 14:23 | Reagovat

avoj chem song

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama